10 BIODIVERZITA, VÝSKYT DRUHOV
A ICH VYMIERANIE JE VÝSLEDKOM EVOLÚCIE

Živočíchy v jednotlivých ročných obdobiach

Jeseň

Výraznými znakmi v živote živočíchov na jeseň sú:

Ubúdanie aktivity hmyzu a  bezstavovcov, ktoré sa ukrývajú na rôznych miestach v prírode i v ľudských obydliach. Existujú niektoré výnimky, napr. vyvíja sa plodokaz jablčný a  vošky kladú vajíčka. Mravce sa postupne sťahujú do hlbších podzemných častí mravenísk, kde chránia seba, larvy a kukly pred zamrznutím.

Včelári postupne zatepľujú úle s včelami a pripravujú ich na nízke teploty v zime.

Slimáky si hľadajú úkryty pod lístím a uzatvárajú otvor v  ulite vápenitým vekom. Ryby sa počas jesene sťahujú ku dnu vodných plôch a tokov, kde prezimujú v húfoch a väčšinou neprijímajú potravu. V tomto období dochádza k výlovom rybníkov (troj a štvorročné kapry a ďalšie druhy rýb) putujú z hlavných rybníkov do sádok, aby boli pripravené na vianočné sviatky.

• V prírode postupne miznú obojživelníky (mloky, žaby) a plazy (jašterice, hady). Teplota ich tela je závislá od teploty prostredia. Musia preto vyhľadávať úkryty v dutinách pňov, norách a pod., kde prezimujú často hromadne rôzne druhy. Ropuchy zaliezajú veľmi skoro, už koncom septembra do podzemných dutín, kde sa zahrabávajú napr. do pôdy. Skokani sa ukryjú o trochu neskôr, prezimujú väčšinou zahrabaní v bahne na dne rybníkov.

Spájanie sa a  migrácia sťahovavých vtákov. Dôvodom ich sťahovania je predovšetkým nedostatok vhodnej potravy u  nás. Orientácia vtákov pri sťahovaní nie je dnes jednoznačne vysvetlená. Predpokladá sa, že sa vtáky orientujú podľa členitosti terénu, postavení Slnka, hviezd, podľa zemského magnetizmu a  vrodenými inštinktmi. Časť populácie vtákov žijúcich v  blízkosti ľudí zostává v  našich podmienkach aj v  zime. Na jeseň ornitológovia väčšinou vtáky krúžkujú.

• Cicavce menia na jeseň svoje správanie a svoj spôsob života. Niektoré druhy si vytvárajú zásoby potravy a hľadajú úkryty. Ježko si už koncom októbra buduje úkryty zo suchej trávy a lístia pod hromadami dreva, v kôpkach lístia alebo v rôznych dierach, kde neskôr prežije zimu v zimnom spánku (hibernuje). Krt podzemný si vyhrabáva na jeseň chodby hlbšie ako v lete, v hlbších vrstvách pôdy, kde nemrzne. Nachádza tam ľahšie potravu. Netopiere prezimujú (hibernujú) zavesení hlavou dole v  jaskyniach, pivniciach, pôdach a pod. Veveričky sú na jeseň veľmi aktívne. Zbierajú rôzne semená a  plody, ktoré ukladajú do svojich skrýš pod korene, v  dutinách stromov a  pod. Cicavcom sa na jeseň mení srsť. Postupným pĺznutím sa zbavujú letnej srsti a narastá im zimná hustejšia a svetlejšia srsť, aby ich chránila pred mrazom a neboli na snehovej pokrývke príliš nápadní. V  jesennom lese sa asi od polovice septembra do začiatku novembra ozýva trúbivý zvuk jeleňov (ruja).

Zima

Výraznými znakmi v živote živočíchov v zime sú:

Neprítomnosť predovšetkým bezstavovcov, obojživelníkov a plazov. Chýba mnoho vtáčích druhov a niektoré druhy cicavcov, ktoré majú zimný spánok.

• Nachádzame pobytové znamenia živočíchov (stopy, zvyšky potravy, ohryz, výtrusy a pod.).

• Vo vode sa ryby väčšinou zhlukujú pri dne. Plotice, ktoré sú rybami chladnejších vôd, môžeme zazrieť v  pobrežnej vode. Ostrieže sa pripravujú na jarné trenie a  ku koncu zimy sú veľmi dravé. Miene sladkovodné sa trú dokonca v zimnom období.

• Nízka teplota a nedostatok potravy núti vtáky, ktoré zostávajú cez zimu, približovať sa k ľudským obydliam (sýkorky, pinky, hýle, brhlíky a i.). Ich prikrmovaním prispievame k ochrane vtáčích druhov.

Jar

Výraznými znakmi v živote živočíchov na jar sú:

Zvyšuje sa aktivita bezstavovcov (včiel a čmeliakov). V odmrznutej pôde možno vidieť dážďovky, pod kríkmi a v tráve slimáky a ulitníky.

• Vo vode dochádza k jarnému treniu väčšiny rýb. Samica (ikernačka) vypúšťa ikry na vhodná miesta, do priehlbín na dne, do jamiek v piesku, na vodné rastliny a pod. Samec (mliečňak) ich potom pokropí mliečom. Veľmi skoro na jar sa trú šťuky obyčajné. Malé šťuky lovia najskôr planktón a neskôr už útočia na plôdik rýb vrátane vlastného druhu.

Aktívne sú taktiež obojživelníky a plazy. Žaby vyhľadávajú vodu, kde sa môžu rozmnožovať. Samice žiab kladú vajíčka v  chumáčoch alebo povrazcoch do vody. Nakladená vajíčka oplodnia samci. Z  vajíčok sa vyvíjajú žubrienky, ktoré sú závislé na vode (dýchajú žiabrami). Postupne sa im vyvíjajú pľúca a končatiny a môžu žiť na súši. Podobne aj mloky majú obdobie rozmnožovania. Z úkrytov vyliezajú taktiež jašterice a hady, napr. jašterica krátkohlavá, jašterica živorodá, slepúch lámavý, užovka obojková, užovka stromová, užovka hladká, užovka fŕkaná aj vretenica severná.

• Na jar sa vracajú sťahovavé vtáky. Medzi prvé patria škovránky, neskôr škorce, drozdy a i. Koncom marca a začiatkom apríla sa k vodným plochám vracajú potápky chochlaté, bučiaky, sliepky, chrapkáče a  divé husi. Od februára do apríla sa vracajú bociany, ktoré vyhľadávajú vyvýšená miesta v blízkosti ľudských obydlí na stavbu hniezd. Koncom marca sa vracajú lastovičky a o trochu neskôr prilietajú taktiež belorítky.

• Z vajec sa liahnu mláďaťa úžitkových vtákov chovaných v okolí ľudských obydlí (kuriatka, húsatká, káčatká). Bývajú symbolom jarných veľkonočných sviatkov.

• Na jar sa prebúdzajú „zimní spáči“, napr. ježkovia, krtkovia a jazvece. Všetci zháňajú potravu, aby doplnili zásoby tuku. Pre cicavce je typické jarné párenie, napr. na poliach a lúkach pobehujú zajace, tzv. honcovanie. V máji sa rodia u mnohých cicavcov mláďaťa (srnčatá, jelenčatá, prasiatka diviakov). Dôležité je rodenie mláďat domácich zvierat (jahňatá, kozľatá, teľatá, žriebätá, prasiatka, mláďatá králika), ktoré bývajú taktiež symbolom Veľkej noci.

Cicavce pĺznu a mení sa im srsť na menej hustú a väčšinou sú aj výraznejšie sfarbené.

Leto

Výraznými znakmi v živote živočíchov v lete sú:

Výrazná aktivita hmyzu, rôznofarebné motýle, chrobáky, včely, osy, komáre, ale aj roztoče, napr. kliešte.

Aktivita obojživelníkov a plazov (kvákanie žiab, plazy sa vyhrievajú na slnečných miestach).

• Veľmi častý spev vtákov a ich aktivita.

Cicavce vodia dorastajúce mláďaťa.

• V júli až auguste začína ruja srncov lesných, ktorá sa vyznačuje tým, že sa samci ozývajú zvláštnym štekavým hlasom, tzv. brechanie.