BEZ BUNIEK NIE JE MOŽNÝ ŽIVOT

1.1 Charakteristika rozvíjanej prírodovednej predstavy organizmy majú bunky a metabolizmus

Existuje mnoho živých tvorov (organizmov), napríklad rastliny a zvieratá. Od neživých vecí ich odlišuje schopnosť pohybovať sa, rozmnožovať sa a reagovať na určité podnety. Všetky tieto procesy sú možné preto, že živé organizmy majú metabolizmus na výstavbu a udržanie svojho tela a jeho funkcií. K životu potrebujú napríklad vodu, vzduch, možnosť zbaviť sa odpadových látok a prostredie, v ktorom sa teplota pohybuje v istom rozmedzí. Niektoré organizmy nepôsobia aktívne, ale i tie budú raz musieť prijať potravu, vylúčiť odpadové látky, rásť, vyvíjať a rozmnožovať sa. A všetky živé organizmy jedného dňa umrú.

Funkcie bunky

Všetky živé organizmy pozostávajú z jednej alebo viacerých buniek. Väčšina buniek je viditeľná len mikroskopom. Pôvodom základných životných procesov je to, čo sa deje v bunke. Bunky sa delia, aby mohol organizmus rásť alebo sa rozmnožovať, alebo preto, aby sa dali nahradiť staré bunky(pozri kapitolu 9). Ako zdroj energie pri plnení týchto funkcií slúži bunkám potrava(pozri kapitolu 4). Tieto funkcie patria k základným funkciám bunky. Niektoré bunky v mnohobunkových organizmoch majú navyše aj iné schopnosti. Sú špecializované. Sú to napríklad svalové a nervové bunky alebo bunky krvi.

Bunky spolupracujú v tkanivách, tkanivá v orgánoch a orgány v orgánových systémoch. V ľudskom tele plnia orgánové systémy rôzne funkcie, napríklad dýchanie, trávenie, vylučovanie a riadenie teploty. Obehový systém prenáša materiál, ktorý bunky potrebujú, do všetkých častí tela a odnáša vo vode rozpustné odpadové látky do močového ústrojenstva. Kmeňové bunky sú také bunky, ktoré zatiaľ nie sú špecializované. Môžu byť naprogramované na plnenie rozličných funkcií, takže dokážu opravovať rôzne tkanivá. Bunky svoje funkcie najlepšie plnia vtedy, ak sú splnené isté podmienky. Preto sa v organizmoch vytvorili mechanizmy na zachovanie týchto podmienok. Niektoré zvieratá, medzi nimi aj ľudia, udržujú napríklad teplotu tela a obsah kyslíka v určitých medziach.

V bunkách existujú rôzne molekuly, ktoré spolupracujú na tom, aby bunka fungovala. V mnohobunkových organizmoch bunky svoje pôsobenie koordinujú látkami, ktoré sa prenášajú z jednej bunky na druhú. Dôležitú úlohu pritom hrá membrána, ktorá bunku ohraničuje. Od tejto membrány závisí, čo sa dostane dovnútra bunky a čo sa z nej, naopak, dostane von. Súčasti bunky, ktoré sú pre ňu dôležité, tak ostanú vnútri a látky, ktoré bunka potrebuje (napr. potrava) sa dostanú dovnútra.

Riadenie bunky

Aktivitu bunky riadia medzi iným enzýmy.Aktivitu v iných orgánoch a tkanivách riadia hormóny, ktoré sa uvoľňujú zo špecializovaných tkanív a orgánov. Hormóny riadia aj celkové fungovanie organizmu. U ľudí sa väčšina hormónov prenáša krvou. Mnoho liekov pôsobí práve preto, že zrýchľujú alebo spomaľujú uvoľňovanie enzýmov alebo hormónov. Aj mozog a miecha riadia bunky. Správy sa prenášajú prostredníctvom nervových buniek vo forme elektrického signálu.

Skúmanie buniek

Bunky rôznych organizmov dokážu prežiť aj mimo tohto organizmu, musia však byť splnené všetky podmienky, ktoré k prežitiu a rastu potrebujú. Vedci takéto bunkové kultúry používajú pri skúmaní bunkových funkcií. Sú veľmi užitočné v medicíne, napríklad pri výrobe očkovacích látok a nových liekov, ale i pri umelom oplodnení. Rastlinné tkanivové kultúry sa využívajú v lesnom hospodárstve, botanike a záhradníctve. Bunky sa nedokážu deliť donekonečna. Počet bunkových delení je obmedzený. Choroby spôsobené mikroorganizmami, podmienkami prostredia alebo bunkovými defektmi, narúšajú funkcie bunky. Mnohobunkové organizmy odumierajú, keď sa ich bunky nemôžu ďalej deliť.