ZLOŽENIE ZEME A JEJ ATMOSFÉRY; PROCESY, KTORÉ OVPLYVŇUJÚ POVRCH ZEME A JEJ KLÍMU

1.1 Charakteristika rozvíjanej prírodovednej predstavy

Zloženie Zeme a  jej atmosféry, rovnako aj procesy, ktoré sa v  nich vyskytujú, tvarujú zemský povrch a ovplyvňujú jeho klímu. Slnečné žiarenie dopadajúce na zemský povrch spôsobuje jeho ohrievanie a  rovnako aj ohrievanie prízemných vrstiev vzduchu a  vznik konvenčného prúdenia. Pod zemským povrchom spôsobuje teplo zvnútra Zeme pohyb roztavenej horniny. Pevný povrch sa neustále mení aj počas vytvárania a zvetrávania hornín. To zase vedie k  pohybu v  zemských doskách, ktoré tvoria zemskú kôru, vytvárajú sopky a zemetrasenia (Harlen, ed., 2015).

1.2 Navrhovaný rozvoj veľkej idei na 1. stupni základnej školy

Harlenová (2015) predpokladá uchopenie danej témy už v predškolskom veku. Deti vo veku 5 – 7 rokov by mali mať vytvorenú predstavu o tom, že vzduch sa nachádza všade okolo nás. Jeho množstvo je pri povrchu Zeme relatívne stále, avšak so zväčšujúcou sa vzdialenosťou zemského povrchu sa jeho množstvo zmenšuje. Pohyb vzduchu ovplyvňuje počasie (Harlen.ed., 2015).

Následne uvádza, že žiak vo veku 7 – 11 rokov by mal mať vytvorenú predstavu o tom, čo všetko môže ovplyvňovať počasie. Ide konkrétne o teplotu, tlak, prúdenie vzduchu, rýchlosť jeho pohybu a množstvo vodnej pary vo vzduchu.

Klíma a počasie

Žiak si zároveň uvedomuje, že meranie týchto vlastností uvedených veličín nám umožňuje vytvárať predpoveď počasia na určitý čas dopredu (napr. na obdobie 1 týždňa). Je potrebné však rozlišovať medzi pojmom počasie a klíma. Počasie predstavuje aktuálny stav atmosféry, ktorý je charakterizovaný súborom vybraných meteorologických prvkov (teplota vzduchu, oblačnosť, tlak vzduchu a jeho vlhkosť, smer a rýchlosť vetra atď.). Pod pojmom klíma (podnebie) rozumieme charakteristický režim počasia v danej oblasti hodnotený v rámci dlhšieho obdobia (Slovenský hydrometeorologický ústav, nedatované).

Pôda

Veľká časť pevného povrchu Zeme je pokrytá pôdou, ktorá je zmesou častí hornín rôznych veľkostí a zvyškov organizmov. Úrodná pôda obsahuje aj vzduch, vodu, niektoré chemické látky z rozkladu živých zložiek, najmä rastlín. Okrem toho v nej nachádzame aj mnohé ďalšie živé organizmy, ako je napr. hmyz, červy a baktérie. Pod pôdou sa nachá dza pevný podklad, ktorý je tvorený rôznymi horninami. Činnosť vetra a vody pôsobí na túto pevnú vrstvu a postupne horniny opracováva na menšie kúsky. Žiak napríklad vie, že piesok je tvorený zmesou jemných zŕn horniny a prípadne malých kamienkov. Jeho zloženie sa mení v závislosti od zdroja.

Kolobeh vody

Približne dve tretiny povrchu Zeme zaberá voda, ktorá sa neustále premieňa – odparuje sa z vodných plôch, ako sú napr. oceány, vodné nádrže atď. Následne sa vodné pary v atmosfére koncentrujú do podoby oblakov, ktoré sú unášané vzdušnými prúdmi. Pri poklese teploty sa začnú vodné pary kondenzovať a v podobe kvapiek (príp. ako sneh alebo krúpy) dopadajú späť na zemský povrch. Tento proces sa nazýva kolobeh vody (Harlen, ed., 2015).