Orientácia v prírode

V prírode sa možné orientovať pomocou mapy, buzoly alebo azimutu. Pokiaľ nemáme k  dispozícii žiadne pomôcky, musíme si pomôcť rôznymi prírodnými javmi a  úkazmi. Spôsobov, ako sa v tejto situácii orientovať je mnoho. Vždy by sme mali vedieť alebo mať aspoň základnú predstavu o tom, kde som, ktorým smerom je cieľ mojej cesty a ktorými smermi sú ďalšie dôležité miesta v  okolí. K  tomu je potrebné si pred cestou naštudovať trasu a jej okolie na mape, mať mapu so sebou a pokiaľ možno si ju zapamätať (pre prípad, že o ňu prídeme), vedieť určiť polohu na mape a mapu zorientovať. Základom je neustále si všímať, kadiaľ ideme a  vedieť, kde je na mape trasa a  naše súčasné stanovisko, celou cestou mať predstavu o svetových stranách a kedykoľvek ich vedieť čo najpresnejšie určiť. Znalosť času nám uľahčí orientáciu v teréne, prípadne je nutné sa naučiť odhadovať, koľko je hodín.

Orientácia podľa prírodných úkazov

Veľmi približne sa môžeme orientovať podľa rôznych prírodných úkazov. Strmšia strana mraveniska smeruje na sever, miernejšia na juh.

Obrázok 69: Mravenisko

Letokruhy na pňoch stromov sú spravidla na severnej strane hustejšie ako na južnej. Lišajníky na kmeňoch osamelých stromov rastú obyčajne na severozápadnej strane.

Obrázok 70: Letokruhy
Obrázok 71: Lišajníky na kmeni stromu

Sneh sa topí od južných svahov. Sneh sa teda pri jarnom topení drží najdlhšie na severných svahoch. Slnečnice sa otáčajú za slnkom aj pri zatiahnutej oblohe. Čelnú stranu včelínovnatáčajú včelári obyčajne na juh. Kostoly stoja vežou alebo hlavným vchodom vždy na západ, oltárom na východ.

Orientácia podľa Slnka

Ráno slnko vychádza na východe, na poludnie je nad juhom a večer zapadá na západe. V prípade východu a  západu slnka ide o  hrubé odhadnutie smeru, ktoré je presné len v deň rovnodennosti, kedy sú biely deň rovnako dlhý ako noc. Svetové strany môžeme určiť aj podľa tieňa, pokiaľ sa v pravé poludnie (slnko je najvyššie nad obzorom a zároveň nad juhom) postavíme chrbtom k slnku, náš tieň smeruje na sever.

Pokiaľ si chceme byť istí určením svetových strán, stačí nájsť krátke drievko, ktoré zapichneme do zeme. Miesto, kde končí jeho tieň, si označíme kamienkom. Počkáme, než sa tieň posunie zhruba na vzdialenosť jedného kroku a opäť si vrchol tieňa označíme kamienkom. Ak sa postavíme ku kamienkom, aby sme byli chrbtom ku drievku, mal by byť presne pred nami sever, po našej ľavici je západ, po pravici východ a za chrbtom je logicky juh.

Obrázok 72: Určenie svetových strán 1

(zdroj: http://www.radyprovsechny.cz/jak-urcit-svetove-strany-bez-kompasu/)

Na rovnom a čistom kúsku zeme zabodnite zvisle rovnú tyč dlhú jeden meter. Všimnite si, kam dopadá jej tieň a vrchol tieňa označte kamienkom alebo drievkom (1). Počkajte najmenej 15 minút a označte polohu nového tieňa (2). Body spojte a dostanete smer východ – západ, pričom označenie (1) je smerom na západ. Severojužný smer je kolmý na túto spojnicu. Táto metóda funguje kdekoľvek počas dňa, ak svieti slnko a v akejkoľvek zemepisnej šírke.Metódu používajte počas cesty ako náhodnú kontrolu.

Obrázok 73: Určenie svetových strán 2

Ďalšia, presnejšia metóda, avšak pokiaľ máte čas, vyžaduje, aby ste vrchol prvého tieňa označili už ráno. V tejto vzdialenosti narysujte kruhový oblúk, pričom metrová tyč je jeho stredom. Ako sa bude blížiť poludnie, bude sa tieň zmenšovať a  pohybovať. Popoludní, keď sa začne tieň opäť predlžovať, označte presný bod, v ktorom sa tieň dotkne oblúka. Oba tieto body spojte a dostanete smer západ – východ, pričom západ udáva ranný bod.

Obrázok 74: Určenie svetových strán 3

Orientácia podľa hviezd

Za bezoblačnej noci sa môžeme orientovať podľa hviezd. Polárka(alebo taktiež Severka) je hviezda, ku ktorej smeruje rotačná os Zeme a nachádza sa priamo nad severom vo výške 50° nad obzorom (platí pre zemepisné súradnice Českej republiky).

Obrázok 75: Určenie svetových strán podľa Polárky

(zdroj: http://www.radyprovsechny.cz/jak-urcit-svetove-strany-bez-kompasu/)

Je vhodné poznať niektoré výrazné súhvezdia, napr. Veľkú medvedicu(alebo jej časť zvanú asterizmus Veľký voz), Kassiopeiu alebo Orion. Rovnako ako ostatné hviezdy severnej oblohy zdanlivo krúžia okolo Severky, ale tie prvé dve súhvezdia sú dobre rozpoznateľné a takmer celé nezapadajú. Na určenie svojej polohy môžete využiť aj zdanlivý pohyb iných hviezd. Zabodnite dve nie rovnako dlhé tyčky do zeme tak, aby ste pri nich mali miesto na pozorovanie (alebo použite hlaveň pušky, ktorú zapriete do stabilnej pozície). Cez tieto dva pevné body pozorujte hviezdu počas asi 15 minút. Môžete ktorúkoľvek hviezdu, okrem Polárky. Po tomto pozorovaní zistíte, že sa hviezda zdanlivo pohybuje. Z tohto zdanlivého pohybu hviezdy môžete odvodiť smer, ku ktorému mierite.

Na severnej pologuli platia tieto pravidlá:Keď hviezda stúpa, dívate sa priamo na východ. Keď hviezda klesá, dívate sa priamo na západ. Keď sa hviezda pohybuje oblúkom doprava, dívate sa na juh. Keď sa hviezda pohybuje oblúkom doľava, dívate sa na sever. Na južnej pologuli platia tieto pravidlá opačne.

Orientácia podľa Mesiaca

Mesiac sa po oblohe pohybuje, podobne ako Slnko, po južnej časti oblohy smerom od východu na západ. Na rozdiel od Slnka sa ale miesto aj čas jeho východu a západu riadi tým, v akej je fáze. Podľa času a fázy Mesiaca môžeš ľahko určiť smer, pri platnosti letného času sú časy o hodinu viacej.

Obrázok 76: Orientácia podľa Mesiaca

V  ľubovoľnej fáze Mesiaca, keď je osvietený len čiastočne, možno veľmi približne určiť južný smer ako priesečník obzoru a spojnice cípov mesiaca.

Obrázok 77: Určenie južného smeru podľa Mesiaca