Počasie v jednotlivých ročných obdobiach

Jeseň

Podľa astronómov je pre jeseň dôležitá jesenná rovnodennosť, kedy v dňoch medzi 21. – 24. septembrom deň aj noc trvajú približne rovnakú dobu, t. j. 12 hodín. Podľa meteorológov je pre začiatok jesene dôležitý charakter počasia, ktoré mení svoj charakter približne začiatkom septembra.

Pre jesenné počasie je typické:

• Pokles teploty, tvorba hmly (hmla je vodná para, ktorá sa zráža v chladnejších vrstvách vzduchu nad zemou) a inovate (hmla sa usádza na chladných predmetoch a prírodninách, vzniká inovatka). Žiaci merajú teplotu teplomermi, ktoré musia byť umiestnené mimo priamych účinkov Slnka. Vhodné je umiestnenie teplomera v meteorologickej búdke. Meranie vykonávame niekoľkokrát denne v pravidelných intervaloch (z dôvodu možnosti porovnávať zistené údaje).

• Zvýšené prúdenie vzduchu, t. j. veterné počasie. Väčšie rozdiely v  teplote vzduchu v noci a počas dňa spôsobujú intenzívnejšie prúdenie vzduchu, pretože teplý vzduch stúpa nahor a na jeho miesto prúdi studený vzduch. Dochádza tak k neustálemu presunu a obehu teplého a studeného vzduchu. Smer a silu vetra meriame anemometrom alebo veterníkom na streche domu.

• Väčšia intenzita zrážok. So zvýšením prúdením vzduchu dochádza taktiež k intenzívnejšiemu pohybu oblačnosti. Množstvo zrážok je možné v školskej praxi merať pomocou zrážkomeru (nádoba s kalibráciou). Meriame a zaznamenávame výšku stĺpca vody v nádobe.

Zima

Začiatok zimy je podľa meteorológov 1. decembra, astronomický začiatok zimy je 21. – 23. decembra, kedy prebieha zimný slnovrat. V deň zimného slnovratu je deň najkratší a noc najdlhšia. Slnko vychádza najďalej na juh od pravého východu a zapadá najďalej na juh od pravého západu.

Pre zimné počasie je typické:

• Väčšia oblačnosť, zrážky sú v  podobe snehových vločiek. Sneh chráni rastliny pred mrazom a zvyšuje vodné zásoby v podobe snehu a ľadu. Majú význam pre obeh vody v prírode.

• Nízka teplota má za následok zamŕzanie vodných plôch a tokov. Ľad má väčší objem a menšiu hmotnosť ako voda, a preto na vode pláva. Pri dne vodných plôch voda nikdy nezamŕza. Voda pri teplote 4 °C má najväčšiu hustotu a nezmrzne.

Jar

Jar začína podľa meteorológov 1. marca, astronomický začiatok jari je 20. – 21. marca, kedy je jarná rovnodennosť. Deň je približne rovnako dlhý ako noc, t. j. 12 hodín. Postupne sa počas jari deň predlžuje a Slnko stúpa vyššie na oblohe a je nad obzorom dlhšiu dobu. Postupne sa skracujú tiene predmetov v prírode, pretože slnečné lúče dopadajú pod kolmejším uhlom na Zem.

Pre jarné počasie je typické:

• Zvýšenie teploty, premenlivosť počasia a v noci sa objavujú mrazíky.

• Topenie snehu a ľadu spôsobuje záplavy a vylievanie vôd riek z brehov.

• Na jar je častejšie veterné počasie, pretože zemský povrch sa zahrieva nerovnomerne. Medzi teplotami v noci a cez deň sú väčšie rozdiely. Teplý vzduch stúpa nahor a vytláča chladný vzduch, prúdenie vzduchu je preto intenzívnejšie. Prináša so sebou aj zrážky.

Leto

Leto začína podľa meteorológov 1. júna, astronomický začiatok leta je 21. – 22. júna, kedy je letný slnovrat. V deň letného slnovratu je najdlhší deň a najkratšia noc. Slnko vychádza od pravého východu najbližšie na juh a zapadá od pravého západu taktiež najbližšie na juh. Obedňajšie tiene predmetov sú krátke, pretože Slnko je najvyššie na obzore.

Pre letné počasie je typické:

• Vyššie letné teploty.
  
• Častejšie búrky – elektrické výboje v atmosfére a s tým súvisiace hrmenie.