Ekosystémy – les, lúka, ľudské sídla, rybník a rieka

Na horách prirodzene rastú smrečiny (prevládajúcim druhom stromového poschodia je smrek obyčajný – Picea abies) predstavujúci ihličnaté lesy. Nad pásmom prirodzených smrečín nasleduje pásmo kosodreviny, kde rastie krovitá borovica horská (Pinus mugo).

V podraste lesov nájdeme množstvo kríčkov (napr. rôzne druhy rodu brusnice – Vaccinium), trávy, ako napr. metluška krivolaká (Avenella flexuosa), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), ale aj množstvo machov, lišajníkov a pod.

Okrem rastlín je na lúke doma mnoho bezstavcových živočíchov, hmyzu, motýľov atď. 

Pastviny

Ak sa na lúke pasie dobytok, vzniká z lúky pastvina. Na miestach, kde zvieratá ležia a napájajú sa dochádza vplyvom zvýšeného narušovania porastov k poškodeniu súvislej vegetačnej pokrývky. Na takto zaťažovaných plochách sa potom často uchytávajú rastlinné druhy náročné na živiny, ktoré však dobytok väčšinou nežerie, ako napr. pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), štiavec tupolistý (Rumex obtusifolius) či pichliač obyčajný (Cirsium vulgare).

Mesto, dedina

Ľudské sídla môžeme rozdeliť podľa veľkosti a spôsobu ľudských činností na dediny a mestá. Mestá sú väčšie a obyčajne sa tu striedajú rôzne typy zástavby – historické jadro, pásmo zástavby bytových domov, panelová zástavba, vilky, priemyselné a obchodné zóny. V súčasnej dobe sa stiera rozdiel medzi mestom a dedinou, ľudské činnosti sú veľmi podobné, napriek tomu tu môžeme nájsť niektoré rozdiely. Na dedinách častejšie ľudia chovajú drobné domáce zvieratá (hydinu, králiky a  pod.). V  týchto priestoroch dochádza k narušovaniu substrátu vplyvom týchto chovov a zároveň k obohacovaniu o živiny, ktoré vznikajú rozkladom ich exkrementov. Takisto voľné plochy na rozdiel od mesta sú väčšinou nespevnené, čím tu dochádza ľahšie k  nasiaknutiu zrážkovej vody, ktorá v  meste po vydláždených plochách stečie zvyčajne do kanalizácie a  mestská zeleň trpí nedostatkom vody. Niektoré trávniky vo väčších mestách sú preto umelo zavlažované.

Na ľudské sídla sú viazané určité druhy rastlín a živočíchov, napr. mätonoh trváci (Lolium perenne) – tráva, ktorá dobre znáša zašliapavanie alebo vrabec domový (Passer domesticus), ktorý sa rád priživí na zvyškoch vyhodených von. Takisto bažanty a zajace sa ochotne sťahujú do prímestských zón, keďže je tu lepšia dostupnosť potravy.

Na miestach, ktoré sú ponechané niekoľko rokov samovoľnému vývoju začnú rásť dreviny viazané na prítomnosť človeka– napr. baza čierna (Sambucus nigra), breza previsnutá (Betula pendula), topoľ osikový (Populus tremula) alebo vŕba rakytová (Salix caprea).

Rybník a rieka

Na územie Slovenskej republiky nezasahuje žiadne more so slanou vodou, teda všetka voda je sladká. Pre život rastlín je zásadné, či tieto vody sú stojaté (rybníky, vodné nádrže, priehrady) alebo tečúce (potoky, rieky). V tečúcich vodách musia byť prítomné organizmy prispôsobené činnosti vodného prúdu.

Brehy týchto vodných plôch často obrastajú vŕbové porasty, z bylín sú to často trstiny (tvorené trsťou obyčajnou – Phragmites australis, pálkou širokolistou – Typha latifolia alebo chrastnicou trsteníkovou – Phalaris arundinacea). Veľký význam pre tieto plochy majú rastliny rastúce priamo vo vode (napr. červenanec – Potamogeton, stolístok klasnatý – Myriophyllum spicatum). Vyčerpávajú totiž z vody živiny, a tým sa podieľajú na ich čistení.