10 BIODIVERZITA, VÝSKYT DRUHOV
A ICH VYMIERANIE JE VÝSLEDKOM EVOLÚCIE

Ekosystémy – les, lúka, ľudské sídla, rybník a rieka

Ekosystém

Ekosystém je holistická koncepcia rastlín, s nimi životne spojených živočíchov a chemických látok a fyzikálnych faktorov prostredí alebo biotopov, ktoré spoločne vytvárajú rozoznateľnú uzavretú entitu (Begon, Harper a Townsend, 1997). Koncepciu vytvoril Tansley (1935).

Les

Les je zložitý systém tvorený rastlinami, živočíchmi a neživými zložkami (pôda, horniny a nerasty). Nápadne sa odlišuje tým, že tu prevládajú dreviny, hlavne stromy. Rozlišujeme lesy ihličnaté, lesy listnaté a lesy zmiešané.

Les porastal rôzne miesta nášho územia ešte pred príchodom človeka. S príchodom človeka sa rozloha lesov začala zmenšovať, pretože človek lesy rúbal a vypaľoval, a na takto vzniknutých plochách pestoval rôzne plodiny (napr. obilie) a  choval dobytok. Postupne ale vznikala nutnosť starať sa o lesy a vznikali Lesné hospodárske plány, ktoré fungujú dodnes a vymedzujú hospodárenie v lese a starostlivosť oň.

Oproti iným ekosystémom sa les vyznačuje tým, že v ňom prevládajú dreviny, stromy, ktoré majú kmeň a kry, ktorých stonka je taktiež drevnatá, ale je rozvetvená hneď od zeme. Lesy sú označované podľa toho, aký druh dreviny v nich prevláda. Ak prevládajú listnaté stromy, hovoríme o listnatých lesoch. Ak ihličnaté stromy, sú to lesy ihličnaté.

Obrázok 121: Jelšina s jelšou lepkavou (Alnus glutinosa) v stromovom poschodí

a ostricou traslicovou (Carex brizoides) v poschodí bylinnom

V nižších polohách, niekedy aj značne podmočených, častejšie však suchších, prevládajú duby (dub letný – Quercus robur a dub zimný – Quercus petraea) – a hovoríme o dubových lesoch. Miesta s prímesou borovice lesnej (Pinus sylvestris) vytvárajú samostatné porasty – boriny. Vo vyšších polohách – v podhorí prevládajú buky lesné (Fagus sylvatica) – hovoríme o bučinách. Pomerne vzácne sa v našej prírode zachovali bučiny s prímesou jedle bielej (Abies alba). Jedľa je ihličnatý strom, buk listnatý; hovoríme teda o zmiešaných lesoch.

Na horách prirodzene rastú smrečiny (prevládajúcim druhom stromového poschodia je smrek obyčajný – Picea abies) predstavujúci ihličnaté lesy. Nad pásmom prirodzených smrečín nasleduje pásmo kosodreviny, kde rastie krovitá borovica horská (Pinus mugo).

V podraste lesov nájdeme množstvo kríčkov (napr. rôzne druhy rodu brusnice – Vaccinium), trávy, ako napr. metluška krivolaká (Avenella flexuosa), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), ale aj množstvo machov, lišajníkov a pod.

Obrázok 122: Kyslička obyčajná (Oxalis acetosella)

Zvieratá v lese

V lese žije množstvo zvierat, napr. jeleň lesný (Cervus elaphus), srnec lesný (Capreolus capreolus), diviak lesný (Sus scrofa), jazvec lesný (Meles meles), líška hrdzavá (Vulpes vulpes), veverica obyčajná (Sciurus vulgaris). Ale i mnoho bezstavovcov, napr. mravec hôrny (Formica rufa). Ďalej mnoho vtákov: pinka obyčajná (Fringilla coelebs), drozd plavý (Turdus philomelos), ďateľ čierny (Dryocopus martius), ďateľ veľký (Dendrocopos major) a i.

Lúka

Lúky vznikli pričinením človeka, a  teda sú závislé od jeho starostlivosti. Ľudia lúky kosia, obyčajne z nich získavajú pokosené rastliny, ktoré buď sušia a potom ich používajú ako krmivo pre dobytok, alebo ich spracovávajú v surovom stave do senáže. Prevládajú tu na rozdiel od lesov byliny. Dreviny nie sú vôbec zastúpené. Podľa miery vlhkosti substrátu ich môžeme rozdeliť na vlhké a suché.

Obrázok 123: Rozkvitnutá lúka

Na lúke rastú jednoklíčnolistové trávy:

Tabuľka 3: Jednoklíčnolistové rastliny
Slovenský názovOdborný názovObrázok
Ovsík obyčajný Arrhenatherum
elatius
Psiarka lúčna Alopecurus
pratensis
Timotejka lúčna Phleum
pratense
Tomka voňavá Anthoxanthum
odoratum
Reznačka laločnatá Dactylis
glomerata

previazané s množstvom dvojklíčnolistových rastlín:

Tabuľka 4: Dvojklíčnolistové rastliny
Slovenský názovOdborný názovObrázok
Iskerník prudký Ranunculus acris
Margaréta biela Leucanthemum albus
Hrebienka obyčajný

Cynosurus cristatus

Kukučka lúčna Lychnis flos-cuculi
Zvonček konáristý Campanulla patula
Žltohlav európsky Trolius altissimus

Okrem rastlín je na lúke doma mnoho bezstavcových živočíchov, hmyzu, motýľov atď. 

Pastviny

Ak sa na lúke pasie dobytok, vzniká z lúky pastvina. Na miestach, kde zvieratá ležia a napájajú sa dochádza vplyvom zvýšeného narušovania porastov k poškodeniu súvislej vegetačnej pokrývky. Na takto zaťažovaných plochách sa potom často uchytávajú rastlinné druhy náročné na živiny, ktoré však dobytok väčšinou nežerie, ako napr. pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), štiavec tupolistý (Rumex obtusifolius) či pichliač obyčajný (Cirsium vulgare).

Obrázok 124: Pastvina s dobytkom

Mesto, dedina

Ľudské sídla môžeme rozdeliť podľa veľkosti a spôsobu ľudských činností na dediny a mestá. Mestá sú väčšie a obyčajne sa tu striedajú rôzne typy zástavby – historické jadro, pásmo zástavby bytových domov, panelová zástavba, vilky, priemyselné a obchodné zóny. V súčasnej dobe sa stiera rozdiel medzi mestom a dedinou, ľudské činnosti sú veľmi podobné, napriek tomu tu môžeme nájsť niektoré rozdiely. Na dedinách častejšie ľudia chovajú drobné domáce zvieratá (hydinu, králiky a  pod.). V  týchto priestoroch dochádza k narušovaniu substrátu vplyvom týchto chovov a zároveň k obohacovaniu o živiny, ktoré vznikajú rozkladom ich exkrementov. Takisto voľné plochy na rozdiel od mesta sú väčšinou nespevnené, čím tu dochádza ľahšie k  nasiaknutiu zrážkovej vody, ktorá v  meste po vydláždených plochách stečie zvyčajne do kanalizácie a  mestská zeleň trpí nedostatkom vody. Niektoré trávniky vo väčších mestách sú preto umelo zavlažované.

Obrázok 125: Trávnik v sídlach s prevahou sedmokrásky obyčajnej (Bellis perennis) a chlpani poľnej (Luzula campestris)

Na ľudské sídla sú viazané určité druhy rastlín a živočíchov, napr. mätonoh trváci (Lolium perenne) – tráva, ktorá dobre znáša zašliapavanie alebo vrabec domový (Passer domesticus), ktorý sa rád priživí na zvyškoch vyhodených von. Takisto bažanty a zajace sa ochotne sťahujú do prímestských zón, keďže je tu lepšia dostupnosť potravy.

Na miestach, ktoré sú ponechané niekoľko rokov samovoľnému vývoju začnú rásť dreviny viazané na prítomnosť človeka– napr. baza čierna (Sambucus nigra), breza previsnutá (Betula pendula), topoľ osikový (Populus tremula) alebo vŕba rakytová (Salix caprea).

Rybník a rieka

Na územie Slovenskej republiky nezasahuje žiadne more so slanou vodou, teda všetka voda je sladká. Pre život rastlín je zásadné, či tieto vody sú stojaté (rybníky, vodné nádrže, priehrady) alebo tečúce (potoky, rieky). V tečúcich vodách musia byť prítomné organizmy prispôsobené činnosti vodného prúdu.

Brehy týchto vodných plôch často obrastajú vŕbové porasty, z bylín sú to často trstiny (tvorené trsťou obyčajnou – Phragmites australis, pálkou širokolistou – Typha latifolia alebo chrastnicou trsteníkovou – Phalaris arundinacea). Veľký význam pre tieto plochy majú rastliny rastúce priamo vo vode (napr. červenanec – Potamogeton, stolístok klasnatý – Myriophyllum spicatum). Vyčerpávajú totiž z vody živiny, a tým sa podieľajú na ich čistení.

Obrázok 126: Rybník s pálkou širokolistou (Typha latifolia) a za ním porasty trsti obyčajnej

(Phragmites australis) v litoráli, vo vode rastú žlto kvitnúce leknice žlté (Nuphar lutea) a bielo kvitnúce šípovky vodné (Saggitaria saggitifolia)

Mokraďové ekosystémy

Na mokraďové ekosystémy je viazaných mnoho živočíchov, ako napr. raky, obojživelníky: žaby (ropucha bradavičnatá – Bufo bufo, skokani), mloky, vážky, šidielka, ale aj veľa vodných vtákov: kačica divá (Anas platyrhynchos), labuť veľká (Cygnus olor) a samozrejme ryby (kapor, pstruh, ostriež, šťuka a pod.).

Zvláštnym prípadom mokraďových ekosystémov sú rašeliniská. Miesta so špecifickými podmienkami pre rast rastlín. Často sú porastené rôznymi druhmi machov, presnejšie rašelinníkov, ktoré zadržujú vo svojich bunkách vodu a po celý život v spodnej časti odumierajú a navrchu prirastajú. Pod nimi dochádza k rozkladu organickej hmoty bez prístupu vzduchu – rašelinenie, čím vzniká rašelina. Machy odčerpajú väčšinu živín týchto nevýživných stanovíšť, a preto sa tu vyskytujú aj mäsožravé rastliny, ktoré sú schopné získavať živiny rozkladom chitínu z tiel drobných kôrovcov a hmyzu.

Obrázok 127: Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) s lepkavými žľaznatými chlpmi

(tentakuly) a brusnicou močiarnou (Oxycoccus palustris) na rašelinisku