Klíčenie semien a rast rastlín

Je známe, že veľkosť semena ovplyvňuje rýchlosť klíčenia. Zvýšená miera klíčenia môže súvisieť s  väčším množstvom zásob dostupných vo veľkých semenách v  porovnaní so strednými alebo malými semenami (Ekpo, 2004).

Rast rastlín

Rast rastliny predstavuje biologický proces, počas ktorého dochádza ku kvantitatívnemu pribúdaniu hmoty. Pre rast rastliny je dôležitý proces dýchania, prostredníctvom ktorého získavajú potrebnú energiu. Rast rastlín sa spája so zväčšovaním sa objemu buniek a ich delením.

Rast rastlín ovplyvňujú nasledujúce faktory:

• Teplota– má na rast evidentný vplyv. Ak sa zvýši o  10 stupňov, rast sa zdvojnásobí. Rozoznávame teplotné minimum (rast začína, cca 5 ˚C), optimum (rast je najväčší, cca 25 ˚C) a maximum (rast sa zastavuje, cca 30 – 37 ˚C).
• Voda– na rastline, ktorá sa vyskytuje v  prostredí s  nadbytkom alebo  nedostatkom vody, sú evidentné fyziologické zmeny (napr. vädnutie).
• Svetlo– rast koreňa rastlín nie je závislý od svetla. Naopak, rast nadzemných častí rastlín je od svetla závislý. Najaktívnejšími oblasťami spektra žiarenia, ktoré najviac ovplyvňujú rast a vývin rastlín, je oblasť červeného žiarenia, najmä vlnovej dĺžky 660 nm (slabočervené svetlo), 730 nm (tmavočervené svetlo) a žiarenie modré s maximami 370, 450 a 480 nm.
• Substrát– pre optimálny rast potrebuje rastlina získavať živiny z  pôdy (napr. dusík, fosfor, draslík, horčík, vápnik atď.).
• Zemská príťažlivosť– spôsobuje ohnutie konárov, stoniek a ich rast v horizontálnom smere.
• Elektrina a magnetizmus – v rastlinách sa vytvárajú elektrické potenciály, ktoré vplývajú napr. na rozdelenie fytohormónov, a tým ovplyvňujú rast a formovanie rastliny.

Členenie orgánov rastlinného tela

Orgány rastlín možno rozdeliť napríklad podľa funkcie, a to na orgány vegetatívne a generatívne. Vegetatívne orgány, medzi ktoré zaraďujeme koreň, stonku a listy, zabezpečujú život rastliny. V tele rastliny zaisťujú rôzne funkcie – vyživovaciu, rastovú, dýchaciu, ochrannú, opornú a transportnú.

Medzi generatívne orgány rastliny zaraďujeme kvet, semená a plod. Ich úlohou je zabezpečiť rozmnožovanie a zachovanie druhu. V nasledujúcom texte stručne charakterizujeme jednotlivé rastlinné orgány.

• Koreň– podzemný orgán. Rozlišujeme na ňom koreňovú čiapočku (nenachádza sa pri vodných rastlinách a parazitoch), pokožku (ochranná a absorpčná funkcia; pokrýva povrch koreňa, vytvára koreňové vlásky), primárnu kôru, stredný valec (komplex pletív). Koreň rastie do dĺžky, ale i do šírky.

• Stonka– na radiálnom reze na stonke rozlišujeme pokožku (pokrýva celý povrch stonky), primárnu kôru (medzi pokožkou a stredným valcom) a stredný valec s cievnymi zväzkami.

• List– orgán obmedzeného rastu, ktorý má fotosyntetickú, odparovaciu a  výživnú funkciu. Na liste rozoznávame listovú čepeľ (hlavná časť listu, na povrchu je pokožka s prieduchmi, kryje a chráni vnútorné pletivá listu a usmerňuje svetelné lúče), stopku a pošvu. Na liste rozoznávame líce a rub (bifaciálny list). Vyskytujú sa však aj také listy, ktoré majú obe strany rovnaké (napr. tulipán). Najmä na rube listu sa vyskytuje listová žilnatina (žily a žilky). Rozoznávame rovnobežnú žilnatinu, vrcholovo súbežnú, perovitú, dlaňovitú a odnoženú žilnatinu (Sekerka, Múdry, 2005)

B) tvary delených jednoduchých listov (napr. perovito laločnaté a pod.)

C) tvary zložených listov (napr. nepárne perovito zložený a pod.)

Pri listoch rozoznávame aj ich uloženie na stonke. Môže ísť o  striedavé, protistojné, krížnoprotistojné a praslenovité postavenie.

• Kvet– výtrusorodý výhonok obmedzeného rastu, ktorý sa zúčastňuje na pohlavnom rozmnožovaní rastlín. Kvet pozostáva z  kvetného lôžka (rozšírená časť hlavnej alebo bočnej stonky – diferencuje sa tu kvet; sú tu uložené kvetné obaly, tyčinky a plodolisty), kvetných obalov (môžu byť nerozlíšené, ktoré vytvárajú okvetie – všetky lupienky (okvetné lístky). Sú rovnakej farby (tulipán, narcis) alebo rozlíšené – kalich – zelené lupienky a  koruna – farebné lupienky), tyčiniek (samčia časť kvetu, ktorá pozostáva z nitky, peľnice a peľových zŕn) a piestika (samičia časť kvetu, na ktorom rozlišujeme semenník, čnelku a bliznu).

• Plod– vzniká zo semenníka alebo celého piestika. Jeho funkciou je ochraňovať a obaľovať vajíčka, zároveň ich aj vyživovať. Plody delíme na dužinaté(bobuľa – čučoriedka, kôstkovica – slivka, malvica – jabloň), suché pukavé(mechúrik – pivonka, struk – bôb, šešuľa – kapustovité, šešuľka – chren, tobolka – prvosienka) a suché nepukavé(oriešok – lieska, nažka – púpava, zrno – obilie), plody polivé a lámavé(dvojnažka – mrkva, tvrdka – hluchavka, pastruk – ohnica) a plody semenné(šiška – ihličiny, semenná kôstkovica – ginko).

Prechod rastliny z vegetatívnej fázy do rozmnožovacej – kvitnutie

Ide o  prechod do fázy kvitnutia, ktorá sa začína diferenciáciou základov orgánu kvetu (Sekerka, Múdry, 2005). Na zahájenie kvitnutia potrebuje rastlina určité vonkajšie podmienky, a  to vhodnú teplotu a  svetlo. Niektoré druhy rastlín (napr. obilniny) vyžadujú pred kvitnutím tzv. zimný chlad (teploty nad nulou až do +15 ˚C).

Pre zahájenie kvitnutia je dôležitá aj dĺžka dňa, respektíve dĺžka denného osvetlenia. Podľa nej môžeme rastliny rozdeliť na:

A) Rastliny dlhého dňa– kvitnúce v  letnom období, kedy sú dni dlhé, napr. obilniny, mrkva, špenát atď., dolná hranica 10 – 14 hodín.

B) Rastliny krátkeho dňa– kvitnúce v jarných alebo jesenných mesiacoch, kedy sú dni krátke, napr. slnečnica, chryzantéma, sója atď., horná hranica 10 –14 hodín.

C) Rastliny neutrálne– kvitnúce bez ohľadu na dĺžku osvetlenia, napr. kukurica, muškát.