Financované z programu Európskej únie Erasmus+
8 ORGANIZMY SÚ ZÁVISLÉ NA PRÍJME ENERGIE A LÁTOK, O KTORÉ SÚPERIA S INÝMI ORGANIZMAMI
Zloženie organizmov
Živé organizmy rozdeľujeme na bunkové a nebunkové. K nebunkovým organizmom zaraďujeme vírusy, ktoré sú závisle na hostiteľskej bunke. Bunkové organizmy môžeme ešte rozdeľovať na jednobunkové a mnohobunkové. Ako už názov napovedá, jednobunkovce majú telo tvorené iba jedinou bunkou, ktorá vykonáva všetky funkcie.
Podľa organizácie jadra a ostatných bunkových štruktúr rozoznávame bunky prokaryotické (tvorené jednou molekulou DNA, ktorá nie je od cytoplazmy oddelená membránou; neobsahuje organely pozostávajúce z membrán, nemá cytoskelet, prítomné sú len ribozómy) a eukaryotické (jadro oddelené od cytoplazmy jadrovou membránou, obsahuje membránové organely, prítomný cytosklelet).
Prokaryotické bunky tvoria len jednobunkové organizmy (napr. sinice a baktérie). Eukaryotické bunky vytvárajú jednak jednobunkové (prvoky), ale aj mnohobunkové organizmy (huby, rastliny, živočíchy).
Bunka
Bunka je základná stavebná a funkčná jednotka všetkých žijúcich organizmov, ktorá zabezpečuje príjem živín, ich transformáciu na energiu, vykonáva špecifické funkcie. Pre organizáciu týchto všetkých procesov sú potrebné mnohé chemické reakcie. Pre uskutočnenie chemickej reakcie v bunke je potrebná energia, ktorú bunka dokáže získať premenou látok. Hovoríme o metabolizme alebo látkovej premene.
Procesy v bunke je potrebné chápať komplexne. Tzn. nemôžeme ich oddeľovať, pretože spolu úzko súvisia. Napr. príjem látok do bunky prebieha spoločne s výdajom látok.
Bunkové procesy
V bunkách organizmu prebiehajú:
Anabolické reakcie – syntézy produktov z niekoľkých substrátov. Sú endergonické, t. j. vyžadujú dodávku energie, pretože dochádza pri nich k spotrebe energie; využitie substrátov na syntézu látok potrebných pre stavbu alebo funkciu tela (bielkoviny, enzýmy).
Katabolické (rozkladné) reakcie– degradácia, štiepenie molekuly substrátu na niekoľko molekúl produktu. Sú exergonické– energia sa uvoľňuje, časť z nej je zachytávaná napr. v ATP:
– (1) chemická energia– využitá pre funkciu organizmu (max 27 %),
– (2) tepelná energia– udržiavanie stálej telesnej teploty.
V živom organizme nie je oddelený metabolizmus látok od energetických premien.
Podľa spôsobu získavania energie rozlišujeme organizmy autotrofné a heterotrofné. Okrem toho ešte rozoznávame mixotrofné organizmy (podľa potreby sú schopné využívať autotrofný a heterotrofný spôsob výživy – napr. mäsožravé rastliny).
Autotrofné organizmy sú schopné využívať energiu slnečného žiarenia a syntetizovať z jednoduchých anorganických látok látky organické v procese fotosyntéza. Medzi autotrofné organizmy zaraďujeme najmä rastliny. V ich štruktúrach sa nachádza chlorofyl (zelené farbivo) a chloroplasty (je v nich uložený chlorofyl), ktoré sú potrebné pre uskutočnenie fotosyntézy.