Vlastný pohyb hviezd

Všetky hviezdy, bez rozdielu, sa zúčastňujú zdanlivého otáčania nebeskej sféry. Ten je prejavom rotácie Zeme. Vedľa tohto zrejmého pohybu má každá hviezda svoj individuálny pohyb. Je možné ho zistiť pomocou presných astronomických prístrojov. V astronomických katalógoch sa vlastný pohyb spravidla určuje iným spôsobom, a to rozkladom na vlastný pohyb v rektascenzii (zdanlivý pohyb hviezdy po nebeskej sfére rovnobežný so svetovým rovníkom) a vlastný pohyb v deklinácii (zdanlivý pohyb hviezdy po nebeskej sfére v  smere kolmom k  rovníku). Vo vlastnom pohybe je aj zahrnutý pohyb Slnka v priestore.

Ak vylúčime z  vlastného pohybu zložku spôsobenú pohybom Slnka (paralaktický pohyb), dostaneme skutočný pohyb hviezdy (pekuliárny pohyb). Vzhľadom na veľké vzdialenosti hviezd (aj tých „blízkych“) je ich vlastný pohyb veľmi malý, udávaný v uhlových sekundách za rok. Merateľnú zmenu polohy hviezdy na oblohe je možné určiť až za niekoľko desiatok rokov. Zmena tvaru súhvezdí je viditeľná až po státisícoch rokoch. Najväčší vlastný pohyb má Barnardova hviezda, a to 10,36” za rok. Na oblohe sa posunie za dve storočia o mesačný priemer.