Účinné látky v liečivých rastlinách

Liečivá rastlina obsahuje látky schopné liečiť chorobu alebo predchádzať jej vzniku (Moravcová, 2006).

Produkty primárneho metabolizmu

Prvou skupinou účinných látokv rastlinách sú produkty primárneho metabolizmu– cukry (sacharidy) a tuky (lipidy). Rastlinné sacharidy sa získavajú napr. z pšenice siatej (Hordeum sativum), kde sa používajú naklíčené a usušené obilky, ktoré obsahujú škrob, ktorý sa klíčením mení na maltózu, ktorá sa aplikuje ako posilňujúca látka pri rôznych ochoreniach.

Lipidy poznajú deti bežnez domácej kuchyne. Môžeme ich rozdeliť na tuky, oleje a vosky. Farmaceutické využitiemá mnohorastlinných olejov, napr. olivový olej získavaný lisovaním bobúľ olivovníka európskeho (Olea europaea) a používa sa napr. ako emulzia pre injekcie alebo v nosných kvapkách (Pinosol) a má jemne laxatívneúčinky.

Triesloviny

Ďalšou skupinou účinných látok sú triesloviny, ktoré sa pôvodne používali na vyčiňovanie koží (odstraňovali teda zvyšky tkanív a zmäkčovali) a na výrobu atramentov. Sú to látky, ktoré sa zrážajú v prítomnosti bielkovín (proteínov), preto sa používajú ako protijedy proti jedom bielkovinového pôvodu, ďalej v prítomnosti ťažkých kovov alebo alkaoidov. Teda pri podozrení na otravu týmito látkami sa podával silný čaj, ktorý obsahuje triesloviny. Triesloviny sú najčastejšie obsiahnuté v listoch, plodoch (ich obsah sa znižuje zrením plodu), v  kôre (smrekovej, dubovej, vrbovej), v  koreňoch. Vyskytujú sa v  čeľadiach: stavikrvovitých (Polygonaceae), ružovitých (Rosaceae), bukovitých (Fagaceae) alebo vresovcovitých (Ericaceae). Majú sťahujúce(adstringentné) účinky, upokojujú rany(nesmú sa však používať na rozsiahle rany, môže potom dôjsť k resorpcii tanínu a poškodeniu pečene). Používajú sa na liečbu popálenín a  omrzlín, ako kloktadlá, potláčajú potenie, využívajú sa proti hnačkám a pod.

Glykozidy

Nasleduje obrovská skupina glykozidov, čo sú účinné látky obsahujúce sacharid a necukornú zložku aglykón. Patria sem kardioaktívne glykozidy, saponíny, thioglykozidy a rad ďalších so špecifickými účinkami na organizmus. Saponíny v styku s vodou penia a používajú sa na výrobu mydiel, napr. koreň mydlice lékarskej (Saponaria officinalis) a sú veľmi toxické pre ryby. Thioglykozidy bežne konzumujeme v potrave, obsahujú ich rastliny z čeľade kapustovitých (Brassicaceae), napr. kapusta, kaleráb, karfiol, horčica, reďkovka, chren a pod. Všetky sa vyznačujú horčičnými látkami štipľavej chuti, ktoré pôsobia dezinfekčne.Rad glykozidov však vyžaduje presné dávkovanie a nie sú teda určené pre domáce použitie, napr. kardioaktívne glykozidy (napr. konvalinka voňavá – Convallaria majalis).

Alkaloidy

Rastliny obsahujú taktiež jedovaté alkaloidy, napríklad kapsaicín v  paprikách (Capsicum), ktorý spôsobuje miestne prekrvenie a vyvoláva pocit tepla alebo rôzne návykové látky, ktoré sa aplikujú len na lekársky predpis, pretože hrozí nebezpečenstvo návyku, napr. efedrín, ktorý sa nachádza v chvojníku (Ephedra), opiátové alkaloidy, napr. morfín, obsiahnutý v  latexe maku (Papaver somniferum) alebo v  lastovičníku väčšom (Chelidonium majus), nikotín v tabaku (Nicotiana tabacum) a i. Rad alkaloidov je považovaný za stimulanty, napr. kofeín v čajovníku (Thea), kávovníku (Coffea).

Silice

Ďalšou významnou skupinou látok sú prchavé látky terpenického charakteru, ktoré spôsobujú vôňu rastlín a lákanie hmyzu – silice. Vysokým obsahom silíc sa vyznačujú čeľade borovicovité (Pinaceae), ďumbierovité (Zingiberaceae), vavrínovité (Lauraceae), hluchavkovité (Lamiaceae) či mrkvovité (Apiaceae). Silice sú uložené v rôznych častiach rastliny. Ako posledné spomenieme amara, čiže látky, ktoré majú veľmi horkú chuť.