Súhvezdia

Súhvezdie je oblasť na oblohe s presne vymedzenými hranicami, ide o úplne náhodné skupenstvo hviezd, ktoré spolu nie sú fyzikálne späté.Ide o pomenovanie rôznych častí nočnej oblohy z dôvodu ľahšej orientácie a z počiatku hlavne ustanovenia kalendára. Hranica súhvezdí bola stanovená v roku 1925 Medzinárodnou astronomickou úniou. Vtedy bolo „zriadených“ 88 súhvezdí, z ktorých 48 nesie pomenovanie ešte z antických dôb a vzťahujú sa ku gréckym mýtom.

Pomenovanie súhvezdí

Pozornosť si zaslúžia aj premeny najvyššieho boha Dia (Labuť, Orol, Býk). Na oblohe nechýba ani príbeh Perseov (Perseus s Medúzou v ruke, Andromeda, Cepheus, Kassiopeia, Veľryba, Pegas) či bájneho lovca Oriona (Orion, Škorpión, Plejády, Malý a Veľký pes, Zajac). Nájdeme tu Herakla (Herkules) a obrazy niektorých z jeho dvanástich prác (Hydra, Rak, Lev, Drak). Súhvezdie Malého medveďa a Veľkej medvedice majú svoj vlastný príbeh spojený s Poľovnými psami a Pastierom. Blíženci sú grécki hrdinovia Dioskurovia Kastor a Polydeukés, ktorí sa zúčastnili na výprave Argonautov (tá je vyobrazená predovšetkým loďou Argó, ktorú nám Medzinárodná astronomická únia na začiatku 20. storočia rozdelila na štyri súhvezdia južnej oblohy — Kompas, Plachty, Lodný kýl a Lodný stožiar).

Na nočnej oblohe nájdeme aj drobnejšie príbehy, spojené napríklad s  Vlasmi Bereniky, Severnou korunou, Havranom a Pohárom, Šípom, Lýrou, Delfínom, Vlkom, Eridanom, Oltárom. Z južnej oblohy poznal starovek ešte egyptské súhvezdia vtákov Fénixa a Žeriava, Južnú rybu a Južnú korunu.

Súhvezdia zverokruhu

Tieto súhvezdia sa dajú nájsť väčšinou na severnej oblohe, nachádzajú sa na tej časti oblohy, ktorá bola viditeľná z 35° severnej šírky. Medzi najstaršie pomenované súhvezdia nepochybne patria súhvezdia zverokruhu.Najdôležitejším súhvezdím zverokruhu je pritom pre staré národy súhvezdie Býka. Toto súhvezdie bolo vtedy prvým jarným súhvezdím.

Zahliadnutie Býka, resp. jeho časti, otvorenej hviezdokopy Plejády, znamenal príchod jari. V polovici 18. storočia premeriaval a katalogizoval francúzsky astronóm Lacaille hviezdy južnej oblohy. Na to potreboval pomenovať nové súhvezdia, čím sa zaslúžil o umiestnenie astronomických a  vedeckých prístrojov na južnú oblohu: Výveva, Rydlo, Kružidlo, Pec, Hodiny, Mikroskop, Pravítko, Oktant, Maliar, Sieť, Sochár, Ďalekohľad, Stolový vrch a Kompas. Niektoré súhvezdia, napr. Jednorožec, sú síce novoveké, ale pomenované podľa antickej báje z úcty k starým civilizáciám. Súhvezdia južnej oblohy vznikli neskôr.