10 BIODIVERZITA, VÝSKYT DRUHOV
A ICH VYMIERANIE JE VÝSLEDKOM EVOLÚCIE

Klíma

Podnebím sa rozumie dlhodobý stav počasia. Je podmienené energetickou bilanciou konkrétneho miesta na zemskom povrchu (t. j. množstvom energie, ktorá prichádza zo Slnka), cirkuláciou atmosféry a  oceánskych vôd, charakterom zemského povrchu, chemickým zložením atmosféry a v súčasnosti aj aktivitami človeka.

Energia a jej prúdenie

Nízke zemepisné šírky získavajú zo Slnka viac energie než oblasti okolo pólu. Táto skutočnosť je ďalej zdôraznená sklonom zemskej osi. Nadbytok energie v rovníkovej oblasti a nedostatok energie v  oblasti pólu vedie k  presunu tepelnej energie (ďalej tepla) od rovníkov k pólom. Tento prenos tepla sprostredkováva atmosféra a oceány. Dochádza ku vzniku zákonitého prúdenia vzduchu. Teplý vzduch ohrievaný od osvieteného zemského povrchu je redší, stúpa nahor a studený vzduch pri zemskom povrchu prúdi na jeho miesto. Výsledkom je cirkulácia vzdušných más. Vzdušné prúdy sa vplyvom zemskej rotácie stáčajú a vytvárajú špirálové cyklóny a anticyklóny. Dochádza k teplotným a zrážkovým zmenám, teda k tomu, čo nazývame počasím. Podobné procesy sa dejú v oceánoch. Vody pri hladine sa ohrievajú a dochádza k  vzniku teplých morských prúdov smerujúcich od rovníka do vyšších zemepisných šírok. Hlbinné oceánske prúdy obrátene prinášajú chladnú vodu do rovníkových oblastí. Teplé povrchové prúdy prinášajú teplo k pólom možno pomalšie než atmosféra, ale o to stabilnejšie. Príkladom teplých morských prúdov v Atlantickom oceáne je Golfský prúd.

Na vysvetlenie prúdenia v  atmosfére je nutné si uvedomiť všeobecný model cirkulácie medzi oceánom a  pevninou. V lete nad pevninou má rýchlo zahriaty vzduch menšiu hustotu a je vytláčaný chladnejším, a teda hustejším vzduchom, ktorý prichádza od oceánu. V zime sa povrch pevniny ochladzuje rýchlejšie a hustejší vzduch z pevniny prúdi do relatívne teplejšieho, a  teda aj redšieho vzduchu nad oceány. Typickými opakovanými vzdušnými prúdmi sú monzúny.

Charakter zemského povrchu

Ak je Slnkom osvetlený povrch tmavý, prijíma (absorbuje) viacej energie ako svetlý povrch. Ak je v polárnych oblastiach sneh a ľad, ohrieva sa zemský povrch menej ako tmavý. Oceán je v  porovnaní s  pevninami pomerne tmavý, absorbuje teda viac energie. Oceán má taktiež väčšiu tepelnú zotrvačnosť ako pevnina. Preto oceány a more brzdia tepelné výkyvy nad priľahlou časťou pevniny a prímorské podnebie býva teplotne vyrovnanejšie ako stredy veľkých pevnín.

Chemické zloženie atmosféry

Na udržanie slnečnej energie majú veľký vplyv niektoré plyny v  atmosfére, predovšetkým oxid uhličitý a metán. Vyšší podiel týchto plynov v atmosfére vytvára tzv. skleníkový efekt, ktorým dochádza k zvyšovaniu priemernej teploty zemského povrchu. Tieto plyny bývajú „zavreté“ v horninovom prostredí, odkiaľ sa vetraním a spaľovaním (oxidáciou) dostávajú späť do atmosféry.

Podnebné (klimatické) pásy

Na zemi sú rozlišované rôzne klimatické pásy: tropický, subtropický, mierny, subpolárny a polárny. Každý z pásov má charakteristické základné hodnoty klimatických prvkov: teplotu, zrážky, slnečný svit. Tieto faktory, najmä teplota a  množstvo vody, ovplyvňujú rastlinný pokryv, a tým priamo aj nepriamo veľkosť a vzhľad živočíchov.

Zmeny klímy

V posledných desaťročiach sa rozsiahlo diskutuje o klimatických zmenách na Zemi. Príčiny zmien v klíme sa hľadajú v kozmických príčinách, v samotnom usporiadaní pevnín a oceánov, ale taktiež sa diskutuje o priamom vplyve ľudskej civilizácie na klimatické zmeny. Základnou otázkou je stabilita podnebia na Zemi. Existujú dôkazy o tom, že klíma podliehala dlhodobým zmenám aj bez prispenia človeka.

Prvý vplyv človeka na klímu sa mohol začať prejavovať najskôr pred 2 – 3 tis. rokmi v súvislosti so zmenami v rastlinnom pokryve vplyvom pastvy, odlesňovania a poľnohospodárstva. Za takmer 4 miliardy rokov trvania atmosféry a pevného zemského povrchu je teda zrejmé, že klimatické zmeny na Zemi v geologickej minulosti nemohli byť vyvolané človekom. Boli spôsobené samotnými geologickými procesmi, úrovňou rozvoja života a občas aj kozmickými faktormi.