2 TELESÁ PÔSOBIA NA INÉ TELESÁ NA DIAĽKU

1. TEORETICKÁ ČASŤ KAPITOLY

1.1 Charakteristika rozvíjanej prírodovednej predstavy

Harlenová (Harlen, ed., 2015) charakterizuje uchopenie tejto predstavy nasledovne: Všetky objekty pôsobia na iné objekty bez toho, že by sa ich dotýkali. V niektorých prípadoch putuje vplyv jedného objektu k druhému objektu vo forme radiácie (napr. viditeľného svetla). V iných prípadoch sa vplyv jedného objektu na druhý vysvetľuje prítomnosťou silového poľa, napr. magnetického, elektrického alebo gravitačného poľa. Gravitácia je všadeprítomná sila pôsobiaca medzi všetkými objektmi bez ohľadu na to, či sú malé alebo veľké. Gravitácia spôsobuje udržiavanie planét na ich orbitálnych dráhach okolo Slnka a spôsobuje, že predmety na Zemi padajú smerom k stredu Zeme.

V zmysle konceptu veľkých vedeckých predstáv ide o uchopenie ucelenej predstavy o silovom pôsobení na diaľku. Ide o jav, ktorý je pozorovateľný len sprostredkovane, t. j. nie je možné priamo pozorovať samotnú silu, ale len prejav jej pôsobenia, napr. pritiahnutie kovovej spinky k magnetu alebo pád predmetu na zem. Z toho dôvodu je tvorba samotnej predstavy o tomto jave náročnejšia. Harlenová vo svojej publikácii zameranej na prácu s konceptom veľkých vedeckých predstáv (Harlen, ed., 2015) dokonca pri tomto koncepte uvádza jeho elementárne uchopenie až pre vek 7 – 11 rokov. To znamená, že neráta s jeho rozvojom v predprimárnom vzdelávaní.

1.2 Navrhovaná úroveň rozvoja veľkej idei na 1. stupni základnej školy

V období mladšieho školského veku (7 – 11 ročné deti), čo zodpovedá primárnemu prírodovednému vzdelávaniu, by (podľa Harlenovej konceptu rozvoja veľkých vedeckých predstáv) mali mať žiaci vytvorenú predstavu o tom, že predmety môžu pôsobiť na iné predmety, aj keď nie sú v priamom kontakte. Napríklad svetlo z blízkych svetelných zdrojov, akými sú napríklad žiarovky alebo oheň, ale aj zo vzdialených, akými sú napríklad Slnko a hviezdy, môžeme vidieť, pretože pôsobí na predmety, ku ktorým sa dostane napríklad aj náš zrak (oči). Objekty, ktoré vidíme vyžarujú alebo odrážajú svetlo, ktoré dokáže identifikovať naše oko. Zvuk vychádza z predmetov, ktoré vibrujú a môžeme ho identifikovať do určitej vzdialenosti od jeho zdroja, pretože spôsobuje rozvibrovanie vzduchu alebo iných materiálov okolo. Zvuk počujeme vtedy, keď vibrácie vzduchu preniknú do našich uší. Ďalšími príkladmi objektov, ktoré ovplyvňujú iné objekty bez toho, aby sa ich dotýkali sú magnety alebo elektrické náboje a gravitácia, ktorá spôsobuje, že veci padajú na zem.

Z uvedeného je zrejmé, že tematicky je koncept pokrytý magnetizmom, gravitáciou, elektrinou, svetlom a zvukom.Podľa konceptu veľkých vedeckých predstáv sa v období mladšieho školského veku očakáva, že žiak vníma svetlo (či už z blízkych zdrojov, akými je oheň, či žiarovka, alebo zo vzdialených zdrojov, akými je Slnko alebo iné hviezdy) ako pozorovateľnú existenciu, ktorá dokáže ovplyvňovať predmety aj na veľmi veľké vzdialenosti; napríklad ich zahrieva alebo spôsobuje, že ich vidíme.

Ďalším prvkom predstavy je chápanie toho, že predmety vidíme z toho dôvodu, že sú zdrojom svetla alebo svetlo odrážajú. Súčasťou tohto konceptu je aj koncept zvuku. Žiak by mal disponovať predstavou, že zvuk je tvorený vibrujúcimi predmetmi a prenáša sa na diaľku len prostredníctvom rozvibrovania materiálu, napríklad vzduchu, ale aj akýchkoľvek iných látok. Žiaci by taktiež mali vnímať vzájomné pôsobenie magnetov a magnetov na niektoré predmety na diaľku, vzájomné pôsobenie elektrických nábojov (najlepšie demonštrovateľné na prejavoch statickej elektriny) a pôsobenie gravitačnej sily Zeme na rôzne predmety.