Kalendár

• Lunárny alebo mesačný kalendár vychádza z predstavy, že najdôležitejší z dlhodobých časových jednotiek je synodický mesiac, predstavujúci periódu striedania fáz Mesiaca. Význam fáz Mesiaca pre dlhodobejšie vnímanie času bol u starých civilizácií typický najmä pre národy žijúce okolo rovníka, kde je mesačný cyklus významnejší ako cyklus slnečný trvajúci jeden rok, ktorý v týchto oblastiach nie je tak významný, pretože striedanie ročných období tu nenastáva. Všetky mesiace v lunárnom kalendári začínajú rovnakou fázou Mesiaca, obvykle novom. V lunárnom kalendári sa striedajú mesiace po 29 a  30 dňoch; dĺžka roku je tak 354 dní a  nie je viazaná na periódu striedania ročných období. Pretože striedanie mesiacov po 29 a 30 dňoch sa od skutočnej dĺžky mesiaca odchyľuje, je zhruba po 3 rokoch (nepravidelne) do kalendára zaraďovaný mesiac prestupný a rok tak má 355 dní. V súčasnej dobe je najvýznamnejší z lunárnych kalendárov kalendár islamský, ktorý je počítaný od počiatku cesty proroka Mohammeda z Mekky do Mediny (v gregoriánskom kalendári tomu zodpovedá dátum 14. júl 622). Označuje sa AH (z latiny Anno Hegirae: „Roky Hidžry“), teraz, od 3. 10. 2016 do 21. 9. 2017 prebieha rok 1438 AH.
• Solárny alebo slnečný kalendár je založený na predstave, že základnou kalendárovou jednotkou nie je mesiac, ale rok, a to rok tropický, ktorý sa vzťahuje k prechodom Slnka jarným bodom. Dĺžka mesiaca je z pohľadu solárneho kalendára nepodstatná, a tak dĺžky mesiacov nie sú viazané na synodický mesiac, ale rozdeľujú len rok na menšie časti. Pretože sa tento kalendár používa v našich krajinách, bude mu v ďalšom, aj s ohľadom na využitie vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní detí mladšieho školského veku, venovaná výhradná pozornosť. Označuje sa AD (z latiny Anno Domini: „Roky Pána“), počíta sa od narodenia Krista (presnejšie od jeho obrezania, pretože narodenie by zodpovedalo 25. decembru), avšak stotožnenie počiatku letopočtu s narodením Krista sa nepodarilo správne vykonať, a tak dnes z historických údajov vieme, že ak bol Kristus skutočnou postavou, narodil sa niekoľko rokov pred začiatkom kalendára. Od 1. 1. 2017 do 31. 12. 2017 prebiehal rok 2017 AD.
• Lunisolárny kalendár považuje za významné obidve základné jednotky času, teda synodický mesiac aj tropický rok a snaží sa zachovať rovnakú fázu Mesiaca na začiatku každého mesiaca a zároveň pokiaľ možno zachovať aj dĺžku roka. Platí za to neúmernou zložitosťou a komplikovanosťou, pretože približné zhody s dĺžkou tropického roka dosahuje zaraďovaním prestupných mesiacov (prestupné mesiace sa zaraďujú celkom sedemkrát za 19 rokov, čo je akási „nadperióda“, v ktorej priebehu sa dosahuje celočíselný počet mesiacov aj rokov; v devätnásťročnom cykle sú prestupnými rokmi vždy roky 3, 6, 8, 11, 14, 17 a 19) a pritom sa nezaobíde ani bez prestupných dní. Lunisolárny rok tak môže mať 353, 354, 355, 383, 384 alebo 385 dní. V dnešnej dobe je najznámejším predstaviteľom tohto typu kalendárov kalendár židovský. Tento kalendár sa počíta od biblického stvorenia sveta (v gregoriánskom kalendári by tomu zodpovedal dátum 6. 10. 3 761 pred n. l.; presne o 23 h, 11 min, 20  s), dni začínajú západom slnečného kotúča. Označuje sa AM  (z  latiny Anno Mundi: „Roky Sveta“), teraz, od 2. 10. 2016 do 20. 9. 2017 prebiehal rok 5 777 AM.

Historické súvislosti

V  Európe sa používa solárny kalendár.Jeho prapočiatky môžeme hľadať v  solárnom egyptskom kalendári, ktorý vychádzal z každoročných pravidelne prichádzajúcich záplav Nílu. Kalendár si všimol rímsky vojvodca a politik Gaius Julius Caesar pri svojom víťaznom ťažení do Egypta a v porovnaní s vtedy používaným starorímskym kalendárom ho hodnotil ako omnoho kvalitnejší. Preto poveril prípravou reformy rímskeho kalendára neskôr helénskeho alexandrijského astronóma Sósigena a túto reformu zaviedol od 1. 1. 45 pred n. l. (v tejto dobe samozrejme boli roky počítané inak ako dnes, od založenia Ríma, teda bez vedomia budúceho prepočtu podľa narodenia Krista). Zavedený kalendár mal už dĺžku 365 dní a prestupné roky, aj keď prestupné roky boli zavedené trochu inak, než ako Sósigenes navrhol. Tento kalendár sa volá na počesť Caesara – juliánsky. Rovnako tak pomenovanie júla v mnohých európskych krajinách je pamiatkou na Caesara (názov tohto skorej nazývaného mesiaca Quintilis – „piaty“ schválil na počesť Caesara rímsky senát). Po úprave juliánskeho kalendára (najmä správneho zaradenia prestupných rokov) cisárom Augustom (jeho rodné meno bolo Gaius Octavius) v roku 8 n. l. bol po Augustovi pomenovaný senátom mesiac august (názov tohto skorej nazývaného mesiaca Sextilis – „šiesty“ schválil na počesť Augusta opäť senát) a súčasne rozhodol, že august bude rovnako ako júl „veľký mesiac“, teda bude mať 31 dní (deň bol odobraný už vtedy najkratšiemu mesiacu, februáru).

Juliánsky rok má 365,25 dní a „rozchádzal“ sa s tropickým rokom dlhým 365,242 192 129 dňa o jeden deň každých 128 rokov. Preto 24. 2. 1582 vyhlásil pápež Gregor XIII. v rámci buly Inter gravissimas reformu juliánskeho kalendára, ktorú pripravil na jeho popud taliansky astronóm, lekár a filozof Aloisius Lilius (alebo Luigi Lilio). Úprava spočívala jednak vo vypustení 10 dní, jednak v úprave pravidla pre prestupné roky. Podľa nového pravidla sú roky končiace 00 prestupné len vtedy, ak je označenie roka deliteľné 400. Rok 2000 teda bol prestupný, zatiaľ čo roky 2100, 2200 a 2300 prestupné nebudú. Reforma sa podľa mena pápeža nazýva gregoriánska a bola realizovaná v rôznych krajinách postupne, v niektorých krajinách až v minulom storočí. Napriek tomu v súčasnosti platí tento kalendár vo väčšine štátov, ktoré využívajú solárny kalendár.

Gregoriánsky kalendár

Ako aktivity súvisiace s gregoriánskym kalendárom založeným na dĺžke tropického roka je možné pre deti mladšieho školského veku realizovať napríklad nasledujúce tri aktivity:

Dĺžka mesiacov: Podľa kĺbov na rukách je možné vymenovávať, ktoré mesiace sú „veľké“ a ktoré „malé“, teda ktoré mesiace majú 31 dní a ktoré menej. Ako je uvedené vyššie, za to, že júl a august nasledujúce bezprostredne po sebe majú obidva 31 dní, „môže“ rozhodnutie rímskeho senátu z pred viac ako 2 000 rokov.

Začiatky a dĺžky ročných období: Začiatky ročných období sú určené astronomickou polohou slnečného kotúča na oblohe. Keď slnečný kotúč prechádza jarným bodom, začína jar. Po prebehnutí uhla 90° začína leto, po ďalších 90° (pri prechode jesenným bodom) začína jeseň a po ďalších 90° začína zima. Obyčajne sa ako dátumy začiatkov ročných období uvádzajú dátumy 21. 3., 21. 6., 23. 9. a 21. 12. S ohľadom na zložitosť súčasného (gregoriánskeho) kalendára však nie je začiatok ročných období takto pevne determinovaný. Pretože rok 2000 bol prestupný, nastávajú začiatky ročných období v  tomto storočí o  trochu skôr, svoj vplyv má aj to, či je daný rok prestupný, prvý po prestupnom roku, druhý po prestupnom roku či tretí po prestupnom roku. Najčastejším začiatkom jari bude v najbližších rokoch 20. 3. a podobne skorej budú začínať aj ďalšie ročné obdobia. Presné dátumy začiatkov ročných období je možné nájsť na internete či napríklad v  hvezdárskej ročenke. Okrem vyhľadania týchto dátumov môžu nadanejší žiaci skúsiť vypočítať dĺžky jednotlivých ročných období. S prekvapením zistia, že najdlhšie je leto (takmer 94 dní), potom jar (93 dní), jeseň (takmer 90 dní) a najkratšia je zima (89 dní). Hodnoty v jednotlivých rokoch sa môžu o 1 deň líšiť. To, že sú dĺžky ročných období rôzne, vyplýva z toho, že Zem okolo Slnka obieha po elipse. Platí samozrejme, že ročné obdobia na južnej pologuli sú opačné ako na pologuli severnej.

Simulácia pohybu Zeme okolo Slnka: Na ihrisku je možné modelovať pohyb Zeme okolo Slnka (je možné aj  sprevádzaný Mesiacom), a  to buď pohybom jedného či dvoch detí, prípadne pohybom dieťaťa s glóbusom ako modelom Zeme. Pri pohybe s glóbusom je dôležité zachovávať smer zemskej osi v priestore, zemská os sa počas obehu Zeme neskláňa!