10 BIODIVERZITA, VÝSKYT DRUHOV
A ICH VYMIERANIE JE VÝSLEDKOM EVOLÚCIE

Liečivé rastliny na lúke a na medzi

Bežným druhom našich lúk sú žlto kvitnúce ľubovníky: ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) alebo ľubovník škvrnitý (Hypericum maculatum) z čeľade ľubovníkovitých (Hypericaceae), pri ktorých sa zbiera kvitnúca vňať a obsahujú glykozidy (hyperosid, ktorého aglykón je červený), silice, triesloviny. Ľubovník má upokojujúci účinok a euforizujúci účinok, používa sa preto na ochorenia žlčníka, neurózy a menštruačné bolesti. Je pri ňom popisovaný fotodynamický efekt, čo znamená precitlivenosť na slnečné žiarenie.

Obrázok 118: Ľubovník škvrnitý (Hypericum maculatum)

Na suchých slnečných medziach na bázickom podklade, ale často aj na záhradách nájdeme repík lekársky (Agrimonia eupatoria) z čeľade ružovitých (Rosaceae), z ktorého zbierame kvitnúcu vňať, ktorá obsahuje triesloviny. Nálev, ktorý pripravíme zaliatím sušenej vňate horúcou vodou obsahuje hlavne triesloviny a  silice a  používa sa zvonka pre svoje hojivé účinky na  oplachy a  vyplachovanie a  vnútorne na upokojenie trávenia, zvýšenie produkcie tvorby žlče (cholagogum), liečenie zápalov ústnej dutiny.

Obrázok 119: Repík lekársky (Agrimonia eupatoria)

Skorocelový sirup

Na lúkach, ale aj v trávnikoch v mestách či na záhradách rastie skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) z čeľade skorocelovitých (Plantaginaceae), z ktorého zbierame listy. Veľmi ľahko z  nich môžeme pripraviť skorocelový sirup, ktorý sa používa na zápaly horných ciest dýchacích. Sirup pripravíme buď len zo skorocelových listov, alebo môžeme pridať cibuľu. Do litrovej sklenenej zaváraninovej fľaše dáme vždy vrstvu skorocelových listov, osladíme cukrom, vrstvu na kolieska nakrájanej cibule kuchynskej, osladíme cukrom a takto pokračujeme, až naplníme celú fľašu, do dvoch až troch hodín môžeme začať používať skorocelovo-cibuľový sirup (môžete vyskúšať v škole a pripraviť sirup s deťmi).

Ďalšou bežnou lúčnou bylinou je hluchavka biela (Lamium album) z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae). Zbierajú sa biele koruny, ktoré obsahujú glykozidy, sliz, silice, triesloviny. Uľahčujú vykašliavanie a zmierňujú tráviace ťažkosti.

Rastliny na medzi

Medze bývajú často porastané krovinami tvorenými často trnkou obyčajnou, ružami alebo bazou čiernou. Baza čierna (Sambucus nigra) z  čeľade pižmovkovitých (Adoxaceae) obsahuje flavonoidy, silice, triesloviny, organické kyseliny. Zbiera sa biele kvetenstvo, ktoré sa používa na znižovanie horúčky a  má mierne laxatívne účinky. Čierne kôstkovičky obsahujú glykozid rutín, farbivo anthokyan, vitamín C a  pektín. Používajú sa do metabolických čajových zmesí podporujúcich trávenie, čerstvá šťava je účinná pri migrénach a  neuralgiách a  pri poruchách videnia, posilňuje imunitný systém a  je účinný proti nachladnutiu a chrípke.

S bazou často osídľujú medze ruže (Rosa sp.) z čeľade ružovitých (Rosaceae) – zrelé sušené súplodie nažiek rôznych druhov ruže sa používa pre veľký obsah vitamínu C (až 1 %), sacharidy, triesloviny, slizy, organické kyseliny a karotenoidy. Majú sťahujúci účinok a sú zdrojom vitamínu C. Z jari na medziach rozkvitajú bielymi kvetmi kry trnky obyčajnej (Prunus spinosa), takisto z čeľade ružovitých (Rosaceae), ktoré potom na jeseň majú tmavé kôstkovice.

Obrázok 120 Trnka obyčajná (Prunus spinosa)

Na suchých medziach miestami rastie materina dúška (Thymus) z  čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), ktorá obsahuje triesloviny, horčiny a silice, a používa sa na odkašliavanie, ako desinficiens či proti kŕčom.