

Vybrané znaky rastlín na jeseň sú:
• Zmeny farby listov rastlín a ich opadávanie. Pri nedostatku slnečného žiarenia a klesaním teploty ústava fotosyntéza. Výživné látky sa transportujú do kmeňov a koreňov rastlín. Mení sa pomerové zloženie rastlinných farbív. Pri nízkych teplotách je obmedzený alebo znemožnený prísun vody pre rastliny. Listy predstavujú pre rastlinu veľkú odparovaciu plochu, a preto sa ich rastlina zbavuje – listy opadávajú. Len stálozelené listnaté rastliny a ihličnany (okrem smrekovca) majú listy chránené vrstvou kutikuly, voskovou vrstvičkou a ich prieduchy sú hlbšie zanorené. Tieto rastliny si listy môžu ponechať, pretože sú chránené pred stratou vody a zmrznutím.
• Dozrievanie plodov a semien. Výrazné sfarbenie plodov má význam pre rozširovanie rastlín. Niektoré rastliny majú plody alebo semená vybavené „príchytnými zariadeniami“ a na svoje rozširovanie využívajú živočíchy, napr. háčiky pri plodstve lopúchov, hákovité chlpy pri lipkavci obyčajnom a i. Rastliny pre svoje rozširovanie využívajú aj vietor. Ich suché nepukavé plody majú rôzne „lietacie zariadenia“, napr. krídelká (javor, brest, jaseň), listene (plodstvo lipy) a i. Na rozširovaní rastlín sa veľkou mierou podieľa takisto človek svojou činnosťou v prírode (poľnohospodárstvo, doprava a pod.).
• Do októbra rozkvitajú na lúkach aj kvety jesienky obyčajnej. Jesienka kvitne na jeseň, ale plody má až na jar. Počas toho istého roka má teda najskôr plody a až potom kvitne. Jesienka patrí medzi veľmi jedovaté rastliny.
• Rast jesenných húb, napr. podpňovka, čírovka sivá (šedivka), čírovka zelenkastá, muchotrávka červenkastá a i.
Zima je obdobím vegetačného pokoja pre rastliny, tým môžeme lepšie pozorovať vzrast a celkový vzhľad stromov a kríkov. Niektoré rastliny si v zimnom období ponechávajú listy a sú stálozelené, napr. ihličnany a niektoré listnaté dreviny, napr. vres, brusnice, čučoriedky, brečtany, cezmíny, mahónie, rododendrony a pod.
Vybrané znaky rastlín v zime sú:
• V zime v korunách stromov rastie imelo, ktoré je symbolom Vianoc, šťastia a radosti v ďalšom roku. Imelo biele je poloparazitická rastlina a v prírode sa rozširuje pomocou bielych lepkavých bobúľ, ktoré sú potravou vtákov. Imelo rastie veľmi pomaly a za rok mu prirastie len jeden článok vetvičky.
• V zimnom období je možné pozorovať lišajníky (dutohlávky, terčovky a i.).
Vybrané znaky rastlín na jar sú:
• Púčiky stromov a kríkov založené už v minulom roku sa zväčšujú a postupne pučia listy a kvety. Na lístkoch koncom februára alebo začiatkom marca vyrastajú, ešte pred olistením, samčie kvety v jahňadách. Na jelšiach lepkavých sa objavujú často už vo februári jahňady samčích kvetov. Podobne aj na vŕbach rakytových väčšinou už v marci môžeme vidieť samčie kvety, ľudovo nazývané „mačičky“. Koncom marca taktiež pučia na smrekovcoch opadavých zväzky ihličia a súčasne sa objavujú žlté samčie kvety a červené piestikové kvety v drobných šiškách.
• Na záhradách a v parkoch rozkvitá na žlto zlatovka previsnutá. V alejach a stromoradiach kvitnú ružové japonské čerešne Sakury.
• Byliny prečkali zimu svojimi podzemnými hľuzami, cibuľami alebo výhonkami a objavujú sa prvé jarné rastliny. Častou jarnou bylinou je snežienka jarná. Tie bývajú často zamieňané s bleduľou jarnou, ktoré majú biele kvety so žltozelenou škvrnou.
• Typické hájne byliny sú prvosienka jarná, pečeňovník trojlaločný, veternica hájna, blyskáč cibuľkatý so žltými kvetmi, pľúcnik lekársky, fialky a i.
• Pri cestách je možné vidieť podbeľ liečivý. V blízkosti potokov a na vlhkých lúkach je vidieť záružlie močiarne. Na lúkach často kvitne púpava lekárska a sedmokráska obyčajná.
• Na poliach vzchádza jarná pšenica, ktorej rastliny majú výrazne zelenú farbu, podobne vzchádza aj jarný jačmeň žltozelenej farby.
• Na záhradách a v parkoch sa objavujú jarné okrasné cibuľoviny, napr. narcisy, tulipány, šafrány (krokusy), modrica nebadaná a i.
• Na záhradách sa seje zelenina, predklíčujú sa zemiaky a sadia sa sadenice šalátu a raných hlúbovín (kaleráb, karfiol, kapusta, kel).
• V lesoch sa objavujú prvé jarné huby, napr. smrčok jedlý, čírovnica májová, hodvábnica včasná a i.
• Koncom jari, ale aj začiatkom leta kvitnú lipy, jarabina, baza, javory, gaštany a i.
Vybrané znaky rastlín v lete sú:
• Obdobie vegetačného vrcholu rastlín. Kvitne množstvo lúčnych rastlín, napr. margaréta biela, rebríček obyčajný, kukučka lúčna, zvonček konáristý, iskerník prudký, ďatelina plazivá a i.
• Obdobie výraznejšieho rastu plodníc húb typických pre letné obdobie (pečiarka poľná a i.).
• Dozrieva obilie a v auguste nastáva obdobie žatvy.V lete kvitnú zemiaky. Koncom augusta dozrieva chmeľ.
• V sadoch dozrievajú čerešne, višne, letné odrody jabĺk a hrušiek.
• Na záhradách prebieha zber úrody jahôd, uhoriek, melónov, paradajok, paprík a iného ovocia a zeleniny.