Liečivé rastliny v lese

Les je jedným z ekosystémov (pozri kapitola – 2.6 Ekosystémy) pokrývajúcich značnú časť nášho územia. V lesoch teda nájdeme množstvo liečivých rastlín, ktoré sa využívajú farmaceuticky, ale aj v ľudovom liečiteľstve. V dubových lesoch môžeme zbierať dubovú kôru, ktorá sa zbiera z našich bežných dubov (duba letného – Quercus robur a duba zimného – Quercus petraea, čeľaď bukovité – Fagaceae) z vetiev do priemeru 10 cm, bez borky (tzv. zrkadlová kôra). Obsahuje hlavne triesloviny. Z kôry sa pripravujú kúpele a obklady pri omrzlinách a popáleninách, pri hemoroidoch a proti poteniu nôh.

Ihličnaté lesy

V ihličnatých lesoch (borovicových či smrekových) často nájdeme v  podraste brusnicu čučoriedkovú (Vaccinium myrthillus, čeľaď vresovcovité – Ericaceae), ktorej plody (bobule) obsahujú triesloviny a tmavo fialové farbivo (anthokyán). Plody čučoriedky sa používajú proti hnačkám, proti črevným katarom, na zápaly ústnej dutiny a  zlepšujú zrak (regenerácia očného purpuru). Listy čučoriedky obsahujú glukokiníny a používajú sa do čajových zmesí na liečbu cukrovky (diabetes).

V teplejších oblastiach v suťových lesoch rastie lipa malolistá (Tilia cordata) z čeľade slezovitých (Malvaceae), z ktorých sa zbierajú vidličnaté kvetenstvá podopreté listeňom, ktoré obsahujú glykozidy, silice, sliz, triesloviny a saponíny. Nálevy sa používajú na podporu potenia, proti kŕčom a zmierňuje dráždenie na kašeľ.

Lesné čistinky

Na lesných čistinkách rastú zástupcovia čeľade ružovitých (Rosaceae): ostružiny (Rubus sp.) s tmavými súplodiami kôstkovíc a ostružiny malinové (Rubus idaeus) s červenými súplodiami kôstkovíc. Miestami nájdeme aj jahodníky (Fragaria) so súplodím nažiek na zdužinatenom červenom kvetnom lôžku. Listy všetkých týchto druhov obsahujú triesloviny, majú sťahujúce účinky, používajú sa na úpravu chuti do čajov a majú mierne protibakteriálne a fungicídne účinky.

Trieslovinový čaj

V škole môžeme z jari ľahko pripraviť fermentovaný trieslovinový čaj tak, že natrháme listy všetkých troch bylín, dáme vrstvu jahodových listov, na to vrstvu malinových listov a vrstvu ostružinových listov do mikroténového vrecúška, vystavíme prudkému slnku na 3 – 4 hodiny (vrecúško sa zapotí a  listy zhnednú – prebehne fermentácia). Potom prenesieme vrecúško do miestnosti, rozrežeme ho, všetky vrstvy listov naraz zrolujeme ako roládu a  pevne stiahneme mikroténom. Necháme fermentovať do druhého dňa. Potom vrecúško zložíme, zrolovaný valček nakrájame na cca 0,5 cm hrubé plátky a tie umiestime na papier na pečenie a usušíme. Vyrobili sme tak „fermentovaný trieslovinový čaj“.