Úloha 3: 

Pomôcky pre dvojicu/skupinu:

• špagát, niť, drôt, gumička (napr. klobúková), meradlo, nožnice, kovový vešiak, ceruzka

Postup:

Úloha 3 je zameraná na skúmanie toho, akým druhom materiálu sa zvuk šíri lepšie. To, čo žiaci zistia závisí od toho, aké materiály učiteľ žiakom poskytne. V predchádzajúcej úlohe zistili, že zvuk sa lepšie šíri pevnými látkami ako vzduchom. V  tejto úlohe budú skúmať rôzne pevné materiály a zisťovať, aké vlastnosti majú pevné materiály, ktorými sa zvuk šíri lepšie. Najskôr im predstaví situáciu, prostredníctvom ktorej budú šírenie zvuku rôznymi materiálmi skúmať. Ukáže im, ako si majú odstrihnúť 60  cm dlhý špagát (všetky skupiny začínajú s obyčajným špagátom). Do stredu špagátu zavesia celokovový vešiak (jednorazové vešiaky z čistiarne) a konce špagátu si niekoľkokrát omotajú okolo ukazovákov. Ukazováky si vložia do uší tak, aby zabezpečili dobrý kontakt špagátu s  uchom (stačí vstup do ucha, nie je potrebné špagát do ucha vkladať). Vešiak nechajú v predklone voľne visieť na špagáte.

Spolužiak do vešiaka buchne napríklad ceruzkou alebo nožnicami. Žiak pozoruje, ako sa zvuk prenáša špagátom. Striedavo skúša mať raz špagát priložený k ušiam a raz nepriložený (oddiali prsty od uší). Výsledok pozorovania si žiaci zaznamenajú do záveru zo skúmania, pričom ich učiteľ navádza na porovnanie výsledku tohto skúmania s predchádzajúcim (Úloha 2). Následne dá učiteľ žiakom rôzne iné materiály (Úloha 3b): niť, gumičku, drôt, vlnu a podobne, a žiada od žiakov, aby sa pokúsili vytvoriť predpoklady, ktorý z uvedených materiálov bude fungovať na prenos zvuku podobne ako špagát a ktorý lepšie, či horšie. Súčasťou tvorby predpokladov je aj zdôvodňovanie tvrdení, t. j. učiteľ má tendenciu pýtať sa žiakov, na základe čoho si myslia, že práve vybraný materiál sa bude správať tak, ako predpokladajú. 

Po tvorbe predpokladov si ich žiaci overia. Učiteľ žiakov upozorňuje, aby sa snažili vytvárať rovnaké podmienky pre skúmanie všetkých uvedených materiálov, napríklad je dôležité z každého materiálu použiť rovnaký kus (vždy 60 cm), rovnako ich omotávať okolo prstov, rovnako búchať do vešiaka rovnakým predmetom a opakovať pozorovanie tak, aby výsledkom skúmania dôverovali.