

kancelárske spinky (rovnakej veľkosti)
Po prezentovaní navrhnutých postupov sa učiteľ so žiakmi venuje ich porovnaniu. Cieľom tejto úlohy je, aby si žiaci uvedomili, že niekedy spôsobujeme pohyb predmetu priamym kontaktom a niekedy ide o pôsobenie na predmet bez kontaktu – len na diaľku. Úlohou žiakov je zamyslieť sa nad tým, čo v každom z navrhnutých postupov spôsobí, že sa spinka pohne. Žiaci uvádzajú do tabuľky v úlohe 2 najskôr navrhnutý spôsob a potom to, čo podľa nich pohyb spinky spôsobilo. V tabuľke majú uvedený príklad, ktorý im učiteľ vysvetlí. Posunie spinku na papieri rukou, spinka sa hýbe spolu s rukou a pohyb spôsobuje sila ruky, jej pohyb. Je to sila ruky, lebo ak by sme chceli rovnakým spôsobom pohnúť veľkým predmetom, tak to nepôjde, lebo v ruke nebudeme mať dostatok sily. Učiteľ svojim objasnením dáva príklad žiakom o tom, ako on očakáva, že budú o jednotlivých postupoch premýšľať.
Aby žiaci vo všetkých skupinách nepremýšľali o tých istých príkladoch, buď im spôsoby rozhýbania spinky pridelí, alebo odporučí, aby sa venovali tým, ktoré nenavrhli ostatné skupiny. Najzaujímavejšie sú situácie, v ktorých hýbeme spinkou pomocou magnetu, pomocou gravitačnej sily (napr. naklonením stola alebo papiera) a pomocou vzduchu (prievanom, fúkaním a pod.).