

Prvá úloha je zameraná na identifikáciu zvukov a spôsobu ich vzniku. Nie je vhodné, ak sa učiteľ žiakov pýta, čo je to zvuk. Ide o pojmovú otázku, na ktorú vie odpovedať človek, ktorý má už rozvinutú predstavu o vzniku, spôsobe prenosu a zániku zvuku v prostredí. Učiteľ preto identifikuje predstavy žiakov o zvuku tým, že ich vedie k tomu, aby sa pokúsili pomenovať zvuky, ktoré práve počujú v triede. Tie si spíšu do prvého stĺpca v Tabuľke 1 a spolu sa zamýšľajú nad tým, ako tieto zvuky vznikajú. Záverom diskusie by malo byť zovšeobecňujúce tvrdenie o tom, ako vznikajú zvuky. V princípe zvuk vzniká trením, búchaním, chvením materiálov a predmetov. Napríklad voda, kým sa nehýbe, nevydáva žiadne zvuky. Avšak pri jej prelievaní alebo ak niečo do nej hodíme, vieme pomerne presne identifikovať, že ide o vodu (kvapalinu). Vhodné je, ak žiaci formulujú vlastný záver. Zároveň sa pokúšajú identifikovať zvuky, ktoré by vznikali v nesúlade so záverom, ktorý formulovali.