Úloha 3

Pomôcky pre dvojicu/skupinu:

špagát, nožnice, plátno, plastelína, váhy

Postup:

V úvode aktivity učiteľ zisťuje žiacke predstavy o tom, ako padajú predmety k zemi. Môže použiť nasledovné otázky: Padajú na zem všetky predmety? Padajú na zem všetky predmety rovnako rýchlo? Čo ovplyvňuje to, ako veci padajú na zem (ktorým smerom, ako rýchlo)? Viem vymyslieť niečo, čo spomalí alebo zrýchli pád predmetu na zem? Dôležité je, aby skutočne šlo o zisťovanie žiackych predstáv. Prvým princípom (identifikácie detských predstáv) je, aby sa učiteľ pýtal tak, že chce skutočne zistiť názor, nie vedomosť, aby žiaci nemali pocit, že sa učiteľ pýta na niečo, čo s nimi nepreberal, oni by to mali vedieť a nevedia. Skutočne musí ísť o zvedavé pýtanie sa na minulú skúsenosť, preto je vhodné používať úvodné formulácie otázok: Čo myslíš... Aká je tvoja predstava... Premýšľaj, čo podobné si zažil... a podobne. Druhým princípom je dať dostatok času, aby si každý jeden žiak mohol odpoveď premyslieť. Preto nie je vhodné nechať žiakov nech frontálne reagujú, vždy potom reaguje pár žiakov (často aj nepremyslene) a ostatní zostávajú vo svojich predstavách neaktívni.

Ak nezačne žiak používať to, čo už zo skúsenosti o skúmanom jave vie, nemôžeme predpokladať, že sa jeho predstava vplyvom skúmania zmení. Lepšie je, ak učiteľ nabáda žiakov, aby sa v skupine poradili. Zároveň tým vytvára predstavu o tom, že skúmanie je kolektívna aktivita so spoločným cieľom a spoločným výsledkom, presne tak je to v samotnej vede a technike. Každý produkt (či už v podobe objavu, vysvetlenia alebo priamo praktického riešenia či konštrukcie) vzniká v kooperatívnej atmosfére, kde každý prispeje svojským spôsobom.

Okrem toho, že úvodným zisťovaním (ktoré pri precíznej práci zaberie pomerne veľa času, ktorý je ale potrebné vnímať ako významnú súčasť vzdelávacej aktivity) učiteľ zistí, aké majú žiaci predstavy o páde predmetov, aké sú v predstavách rozdiely, vedie diskusiu tak, aby identifikoval spolu s deťmi otázku, ktorá bude predmetom ich skúmania. Ak pred touto aktivitou učiteľ realizoval aj 1. a 2. úlohu, identifikácia predstáv má význam aj v zmysle spätnej väzby na to, čo žiaci v predchádzajúcom skúmaní zistili.

Následne sa učiteľ pýta, kde človek spomaľovanie pádu používa; či je možné spomaliť pád človeka, ak áno, ako. Navrhne žiakom, aby sa pokúsili padák skonštruovať. Aby bolo konštruovanie zmysluplné, najskôr vedie žiakov k zamysleniu sa nad tým, ako by postupovali, ak by mali k dispozícii len nasledovné predmety: špagát, nožnice, plátno a plastelínu. Vhodné je, ak majú deti tieto materiály k dispozícii v skupine, aby si ich mohli prezrieť. Najoptimálnejšie je, ak sa žiaci pokúsia nakresliť padák tak, ako by ho vedeli vytvoriť z materiálov, ktoré majú k dispozícii. Učiteľ vedie žiakov k tomu, aby sa pokúsili svoje návrhy realizovať.

Po tom, čo deti svoje prototypy skonštruujú, vedie učiteľ žiakov k zamysleniu sa nad tým, ako by mohli preveriť, či padáky fungujú. Postup, ktorý budú používať by mal vyplynúť zo spoločnej diskusie, aby žiaci pochopili, ako presne a prečo práve tak budú fungovanie padáka overovať. Najjednoduchší spôsob overenia fungovania padáka spočíva v tom, že si žiaci vytvoria dve rovnako veľké (ťažké) guľôčky plastelíny (najlepšie je, ak ich aj odvážia, aby boli skutočne rovnako ťažké), jednu pripevnia na vytvorený prototyp padáka a obe spustia z rovnako veľkej výšky – jedna bude spomaľovaná vytvoreným prototypom padáka a druhá bude padať priamo k zemi. Vhodné je testovať padáky z čo najväčšej výšky, najlepšie z poschodia, aby bol rozdiel v padaní čo najvýraznejší; postačia však aj dva metre. Dôležité je, aby si žiaci uvedomili, že padák funguje vtedy, keď guľôčka s padákom padne neskôr ako guľôčka bez padáka.