Úloha 9

Pomôcky pre dvojicu/skupinu:

prak, polystyrénová guľa, meracie pásmo

Postup:

Kým v Úlohe 8 žiaci skúmali, ako udržať guľu čo najdlhšie vo vzduchu, deviata úloha je zameraná na skúmanie toho, ako dostať guľu čo najďalej od miesta vyhodenia. Aj keď na prvý pohľad to pre žiakov vyzerá tak, že ide o rovnaké skúmanie – čím dlhšie bude vo vzduchu, tým ďalej dopadne, nie je to tak. Príkladom je vystrelenie gule smerom hore. Guľa je síce vo vzduchu pomerne dlho, ale padne veľmi blízko miesta, z ktorého bola vystrelená. Na toto je vhodné upozorniť.

Znovu učiteľ najskôr žiada od žiakov vytvorenie predpokladov. Situácie sú rovnaké ako v predchádzajúcej úlohe. Pomerne jednoduché je predpokladanie dopadu v posledných dvoch situáciách (C a D) – ak pôsobíme na guľu v smere pôsobenia gravitačnej sily alebo v presne opačnom smere. Zaujímavé je však diskutovať so žiakmi o tom, či je potrebné vystreliť guľu viac-menej vodorovne s povrchom zeme (teda kolmo na pôsobenie zemskej gravitácie) alebo šikmo hore. Aby sme realizáciou aktivít rozvíjali aj samotnú predstavu o spôsobovaní pohybu predmetov pôsobením viacerých síl, vhodné je, ak učiteľ uvedeným spôsobom diskutuje so žiakmi (t. j. stále pripomína pôsobenie gravitačnej sily a porovnáva ho so smerom pôsobenia sily pri vystrelení gule z praku). Svoje predpoklady si žiaci overia a výsledok sformulujú na základe získaných dát. Vzhľadom na to, že vzdialenosť dopadu predmetu nezávisí priamo úmerne od uhla vystrelenia predmetu (pozri obrázok k nasledujúcej úlohe), vhodné je v tejto úlohe zabezpečiť, aby žiaci strieľali guľu z praku maximálne v 45° uhle. Ako je vidieť na diagrame, ak napríklad vystrelíme guľu v 20° a 70° uhle, predmet dopadne na rovnaké miesto. Aby bol pre žiakov výsledok z deviatej úlohy jednoznačný, vhodné je, ak žiaci zistia, že je potrebné predmet hádzať nie kolmo na smer pôsobenia gravitačnej sily, ale v určitom uhle. Viac sa tomuto skúmaniu môžu žiaci venovať v nasledujúcej úlohe.