Úloha 10

Pomôcky pre dvojicu/skupinu:

2 výkresy, lepiaca páska/lepidlo, šnúrka, závažie (napr. plastelína)

Postup:

K predchádzajúcej a aj nasledujúcej úlohe je dobré pripomenúť, že sa síce pracuje s pojmom uhol, pre praktickú realizáciu skúmania však nie je nevyhnutné, aby sme tento pojem zavádzali. Stačí, ak so žiakmi diskutujeme v zmysle rôzne šikmého vystrelenia gule z praku. Práve z tohto dôvodu nie je vhodné v aktivite používať reálne uhlomery, žiaci si vyrobia vlastný. Tým, že budú vytvárať nástroj na meranie šikmosti vrhu predmetom, sami v princípe pochopia, čo je to uhol, aj keď samotný pojem nemusíme zavádzať.

Keďže takto zostrojené meradlo toho, ako šikmo guľu vystrelíme, budeme so žiakmi v aktivite používať ako nástroj pre podporu skúmania, mali by mu rozumieť. Preto je dobré sa najskôr venovať samotnej konštrukcii tohto nástroja a tiež jeho používaniu, a to tak, že žiaci pochopia, aký má v skúmaní význam. Preto učiteľ, hneď po nastolení výskumnej otázky (Ako šikmo je potrebné guľu vystreliť, aby dopadla čo najďalej?) so žiakmi diskutuje, ako by vedeli odmerať, ako šikmo guľu strieľame. Vzhľadom na rozvoj procesu vedy je dôležité nechať žiakom v skupinách priestor na to, aby sa pokúsili navrhnúť vlastné postupy. Ak by bol niektorý z nich dostatočne objektívny, vhodné je použiť radšej postup, ktorý navrhujú žiaci.

Obrázok 38: Nástroj na meranie uhlu vystrelenia predmetu

Ak žiaci nevytvoria vlastný postup, učiteľ môže navrhnúť tvorbu zjednodušeného meradla šikmosti vrhu predmetom. Najskôr si z výkresu vystrihnú štvrť kruh, na ktorého okraj v pravidelných intervaloch uvedú čísla od 1 po 8 (akoby po 10° až po 90°, t. j. po pravý uhol; nie je to potrebné deťom zdôvodňovať). Najlepšie bude, ak učiteľ tieto štvrť kruhy žiakom pripraví, lepšie tým zabezpečí pravidelné úseky meraných uhlov. Prípadne môže dať žiakom šablónu, podľa ktorej si stupnicu obkreslia. Potom z ďalšieho výkresu spravia roličku a zlepia ju tak, aby okraj roličky trčal. K nemu prilepia vyrobený „uhlomer“. Do rohu uhlomeru vyrobia dierku a zavesia šnúrku so závažím, napr. s kúskom plastelíny (pozri obrázok). Šnúrka predstavuje ukazovadlo smeru. Pri rôznom naklonení rolky sa mení aj číslo, na ktoré visiaca šnúrka ukazuje. Žiaci môžu cez rolku pozerať na určitý predmet a podľa toho určiť, v akom uhle (ako šikmo) budú strieľať, ak budú mieriť na daný predmet.

Obrázok 39: Diagram dopadu predmetov

Keď sa žiaci oboznámili so spôsobom používania merača smeru, môžu pristúpiť k riešeniu výskumnej otázky. Tá môže byť postavená voľne: Ako šikmo je potrebné guľu vystreliť, aby dopadla čo najďalej? Avšak pre rozvoj predstáv o vede je zaujímavé viesť žiakov k tomu, aby sa pokúsili overiť, že diagram, ktorý majú uvedený v Úlohe 10 vyjadruje skutočne to, kam dopadnú predmety, ak ich budeme hádzať v rôznych smeroch. Úloha tak vedie žiakov k „čítaniu“ informácií z diagramu. V ňom sú síce dáta uvedené v stupňoch uhlov, veľmi jednoduché je však konvertovať tieto stupne na čísla na stupnici ich vlastného meradla (napr. 20° = 2; 30° = 3, 90° = 9 atď.).

Pre realizáciu skúmania si môžu žiaci vytvoriť vlastnú tabuľku meraných údajov. Zámerne nie je v úlohe uvedená. V mnohých predchádzajúcich úlohách mali žiaci príklady tabuliek na systematizáciu záznamov zo skúmania uvedené, v tejto úlohe by sa mali snažiť vytvoriť si vlastnú tabuľku, čím lepšie pochopia význam tvorby tabuliek. Vhodné je, ak každé meranie zopakujú viackrát, prípadne si vymenia dáta z viacerých skupín. Na základe týchto údajov sa snažia vytvoriť záver, ktorý má byť odpoveďou na výskumnú otázku. Buď odpovedajú na otvorenú otázku, či závisí to, kam dopadne predmet od toho, ako šikmo vystrelíme guľu z praku, alebo či sú ich namerané údaje v zhode s tým, čo uvádza graf. Napríklad či guľa dopadla na to isté miesto, ak bola vystrelená z „dvojky“ a „sedmičky“ na ich vlastnom meradle (zjednodušenom uhlomere). Základným záverom je, že vzdialenosť sa zväčšuje, ak strieľame predmet od „jednotky“ po „štvorku až päťku“, potom sa vzdialenosť začína zase zmenšovať.