Úloha 2:

Pomôcky pre dvojicu/skupinu:

voda, priehľadné plastové misky s viečkom, pôda, plastová lyžička, podnos, chlieb, jablko, pomaranč, syr, minca, lyžička (predmety si môže učiteľ upraviť)

Postup:

Druhá aktivita sa zameriava na preskúmanie vzniku húb a plesní ako predstaviteľov mikrodekompozítorov. Na začiatku sa spýta žiakov, či už sa im stalo, že si zabudli v taške desiatu viac ako pár dní. Diskusiu smeruje k plesniam. Prostredníctvom rozhovoru zisťuje, aké majú žiaci skúsenosti s plesňami na potravinách. Cieľom aktivity je zistiť, kedy plesne vznikajú a viesť žiakov k tomu, že plesne sú prítomné všade, ľahko vznikajú na zle uskladnených potravinách a že patria medzi významné dekompozítory.

Úlohou žiakov bude preskúmať, za akých podmienok prostredia sa vytvárajú a rastú plesne. Učiteľ najskôr vyzve žiakov, aby popremýšľali, či sa môže vytvoriť pleseň na ktoromkoľvek predmete. Môže im predložiť tabuľku v pracovnom liste, kde sú zaznačené konkrétne predmety. Do tabuľky zaznačia, na ktorých sa podľa nich pleseň vytvorí a na ktorých nie. Následne by mali žiaci navrhnúť, ako by svoje predpoklady overili. Učiteľ sa ich spýta, či budú podľa nich potrebovať také podmienky, ako napr. rastliny.

Podobne ako v úlohe zameranej na skúmanie klíčenia semien alebo rast rastlín, učiteľ dbá na to, aby žiaci manipulovali vždy len s jednou premennou – napr. svetlo, teplo, voda, pôda.

Jednotlivé predmety môžu vložiť do priehľadnej plastovej nádoby tak, aby každý bol voľne položený a nedotýkali sa medzi sebou (do nádob vkladajú približne rovnako veľké kusy potravín). Nádobu uzavrú. Potom vytvoria také podmienky, ktoré si stanovili pri predpokladoch (napr. (ne)prítomnosť svetla). Žiaci v priebehu týždňa pozorujú predmety v miskách a zaznačujú svoje zistenia. Okrem toho sa učiteľ môže zamerať na to, na ktorom predmete sa pleseň vytvorila ako prvá. V závere sa žiaci vrátia k svojim predpokladom, ktoré porovnajú so svojimi zisteniami.

Vytvorené plesne môžu nechať v uzavretých nádobách dlhšiu dobu a pozorovať, čo sa s predmetmi stane. Učiteľ diskutuje so žiakmi o tom, či sa plesne nachádzajú aj v prírode a ak áno, aká je ich úloha. Diskusiu smeruje k dekompozítorom, ktoré rozkladajú organickú hmotu na anorganické zložky. Učiteľ im ozrejmí, že k významným dekompozítorom patria baktérie, huby (plesne) a niektoré drobné živočíchy.

V ďalšej úlohe si žiaci spoločne s učiteľom môžu vytvoriť kompost na školskom dvore. Využívať by mali biologicky rozložiteľný odpad, ktorý je možné recyklovať, podobne ako papier. Výsledkom jeho recyklácie je vznik prírodného hnojiva. Treba však žiakov upozorniť, že kompostovať je možné len odpad rastlinného pôvodu. Po jeho vytvorení môžu preskúmať, ako a či vôbec ovplyvňuje kompost rast rastlín (k jednej rastline pridajú kompost, k druhej nepridajú nič).