Financované z programu Európskej únie Erasmus+
8 ORGANIZMY SÚ ZÁVISLÉ NA PRÍJME ENERGIE A LÁTOK, O KTORÉ SÚPERIA S INÝMI ORGANIZMAMI
Úloha 4a:
Pomôcky pre dvojicu/skupinu:
- dopestovaná rastlina z predošlej úlohy (napr. rajčina), pravítko, farbičky, lupa
Postup:
Keď už žiaci zistili, aké podmienky je potrebné zabezpečiť pre klíčenie a rast rastlín, v ďalšej aktivite sa zamerajú na rast – na to, aké zmeny možno pozorovať na rastline pri raste na jej nadzemných častiach (stonka, listy) a v rozličných obdobiach (tvorba kvetov, plodov). Na pozorovanie môžu použiť rastliny, ktoré žiaci dopestovali v predošlej úlohe.
Úlohou žiakov bude sledovať výšku rastlín a rad ďalších znakov. Ide o dlhodobejšie pozorovanie, počas ktorého budú žiaci zbierať informácie, analyzovať ich a vytvárať závery. Pred začatím pozorovania učiteľ so žiakmi vedie diskusiu o tom, aké zmeny nastávajú na rastline počas jej rastu. Žiaci svoje predpoklady zapíšu, prípadne si môžu pomôcť nakreslením obrázka, pričom by nemali zabudnúť na pomenovanie jednotlivých častí. Učiteľ s nimi diskutuje aj o funkcii týchto častí (koreň, stonka, list, kvet).
V nasledujúcom období budú žiaci pozorovať, ako rastie rastlina, pričom budú svoje zistenia každý deň zapisovať do pozorovacieho hárka (každý žiak má k dispozícii vlastný hárok). Každá skupina by mala mať k dispozícii vlastnú rastlinu na pozorovanie, o ktorú sa budú starať (vhodné podmienky pre rast rastlín preskúmali v predošlej úlohe).
Vždy v dohodnutý deň v týždni skupina zaznamená do pozorovacích hárkov počet listov a pukov na rastline, zmerajú jej výšku (stonky). Okrem toho ich pozornosť učiteľ upriamuje aj na zmenu na listoch – ich veľkosť, zmena tvaru, vzdialenosť od ostatných listov atď. Tieto zmeny žiaci taktiež zaznamenajú. V prípade potreby učiteľ doplní počet riadkov v pozorovacom hárku.
Na zaznamenanie zmien na rastline je vhodné, ak si žiaci nakreslia (načrtnú) rastlinu na začiatku pozorovania. Pozorované zmeny potom môžu dokresľovať priamo do ich náčrtu, a tak lepšie zaznamenávať rast rastliny, prípadne nakreslila (načrtnú) rastlinu na konci pozorovania a porovnajú s prvou kresbou (náčrtom).
Na konci pozorovania by žiaci mali zodpovedať nasledujúce otázky:
- Vytvára rastlina stále nové listy?
- Ako sa menia listy počas rastu rastliny?
- Ako sa mení stonka rastliny?
- Vytvára rastlina kvety?
- Ktorá časť rastliny sa počas jej rastu najviac zmenila?
Týmto spôsobom sa žiaci učia orientovať v tabuľke a čítať informácie z údajov, ktoré sami získali. Učiteľ môže v tejto aktivite pokračovať tak, že žiaci budú porovnávať rôzne rastliny a ich časti – majú všetky rastliny rovnaké stonky? Aký môžu mať tvar? Aké listy majú rastliny? Pozostávajú z viacerých častí? Aký je okraj listov – hladký alebo zúbkatý? Atď. Týmto spôsobom môžu preskúmať rôznorodosť stavby rastlinného tela.