Úloha 6b:

Pomôcky pre dvojicu/skupinu:

• zaváraninový pohár s  viečkom, biela plachta (pre celú triedu stačí 1 ks), príp. sieťky na hmyz, priesvitné nádoby, lupy, sekundárne zdroje (encyklopédia, internet), rôzne druhy potravy

Postup:

Učiteľ môže aktivitu začať na školskom dvore: žiakov sa spýta, kde by našli na školskom dvore najviac hmyzu a prečo. Návrhy žiakov (podľa možností) spoločne preskúmajú. Ak nájdu v označených miestach hmyz, pokúšajú sa ho odchytiť za pomoci učiteľa do zaváraninových pohárov. Učiteľ by mal žiakov predtým upozorniť na to, ako by mali s hmyzom manipulovať, aby ho nezranili. Ak by mali s nájdením hmyzu alebo jeho odchytom problém, učiteľ môže použiť bielu plachtu, ktorú umiestni pod strom alebo krík. Následne jemne zatrasie pňom kríka či stromu a spolu so žiakmi sleduje hmyz, ktorý sa na plachte objaví. Spadnutý hmyz spoločne odchytia do nádob, ktoré si pripravili na odchyt hmyzu (napr. zaváraninový pohár s  viečkom). Okrem plachty môže použiť aj sieťky na hmyz, ktoré učiteľ môže zakúpiť, prípadne ich môže vyrobiť aj sám učiteľ alebo spolu so žiakmi pomocou starej tenisovej či bedmintonovej rakety a jemnej tkaniny (najvhodnejšia je s malými očkami, cca 0,5 – 1 mm). Z rakety odstráni výplň a následne na raketu našije sieťku z tkaniny (okraj zahne a našije na rám rakety).

Odchytený hmyz prinesú v  nádobách do triedy, kde ho spoločne identifikujú alebo sa zamerajú na odchyt len tých druhov hmyzu, ktorý dokážu hneď identifikovať. Do pracovných listov (ľavý stĺpec) si zapíšu názov odchyteného hmyzu. Ak nájdu hmyz, ktorý nepoznajú, učiteľ im ho prostredníctvom encyklopédie (internetu) pomôže určiť. Ďalšou možnosťou je, že sa zamerajú len na hmyz, ktorý žiaci poznajú (napr. lienky, mravce, kobylky, cifruše bezkrídle, mravce a pod). Ideálny počet hmyzu na skúmanie je 5 – 6 kusov. Ostatný hmyz môžu vypustiť späť na školský dvor.

Po zaznačení obrázkov odchyteného hmyzu do pracovných listov učiteľ vyzve žiakov, aby zaznačili svoje predpoklady o  tom, čím sa jednotlivý druh hmyzu podľa nich živí. Po zaznamenaní predpokladov žiakov učiteľ od nich žiada aj odôvodnenie, čím zabráni, aby žiaci svoje predpoklady len tipovali a zároveň stimuluje myslenie žiakov na skúmaný problém.

Okrem toho by mali žiaci navrhnúť aj možný spôsob overenia svojich predpokladov. Každý odchytený hmyz by mal byť umiestnený vo vlastnej nádobe (najlepšie priehľadnej, aby žiaci mohli detailne pozorovať). Ak by hmyz nechali v spoločnej nádobe do druhého dňa, mohlo by sa stať, že sa jednotlivé druhy napadnú, prípadne skonzumujú. Ak by chcel učiteľ so žiakmi skúmať túto stránku (potravový reťazec pri hmyze), tak by bolo potrebné hmyz sledovať dlhší čas. Následne mu do nádob budú vkladať navrhnuté druhy potravy (vždy po jednom). Úlohou žiakov bude sledovať, ako hmyz na potravu zareaguje, či ju bude konzumovať alebo či nebude pre neho vôbec atraktívna. Je vhodné, aby mali žiaci k dispozícii lupy na detailnejšie pozorovanie – učiteľ pritom kladie žiakom otázky typu:

• Ako viete, že hmyz konzumuje potravu?
• Čo s ňou robí?
• Všíma si ju hneď alebo až po istej dobe?

Takto upriamuje pozornosť žiakov na skúmané detaily.