Úloha 3: Chemické vlastnosti kovov

Postup:

A) Reakcie kovov s kyselinou chlorovodíkovou

Učiteľ pripraví pre každého žiaka gumové rukavice, ochranné okuliare, plášť. Do každej pracovnej skupiny žiakov učiteľ pripraví stojan na skúmavky, 8 skúmaviek, šmirgľový papier, kvapkadlo, 10 % roztok kyseliny chlorovodíkovej, kovy – zinok, železo, meď a hliník, meď pokrytú medenkou a železo pokryté hrdzou. Žiaci si oblečú plášť, ochranné okuliare a gumové rukavice. Pripravia si do stojana na skúmavky štyri skúmavky, ktoré číslujú číslami od 1 do 4. Žiaci pracujú s kovmi, ktoré sú pokryté vrstvičkou svojich oxidov. Do prvej skúmavky žiaci vložia kúsok zinku, do druhej skúmavky kúsok železa, do tretej meď a do štvrtej hliník.

Žiaci pridajú kvapkadlom k jednotlivým vzorkám kovov 10 % kyseliny chlorovodíkovej. Žiaci najskôr vyslovia domnienku o priebehu chemickej reakcie, následne pokus urobia a svoje pozorovania zapíšu do pripravenej tabuľky. Žiaci do stojana na skúmavky pripravia ďalšie štyri skúmavky, ktoré očíslujú číslami 5 až 8. Kúsky kovov poriadne očistia šmirgľovým papierom – meď pokrytá zelenou medenkou musí mať červenohnedé zafarbenie. Hliník, ktorý je pokrytý oxidom hlinitým, musí byť očistený do striebrolesklej farby. Hrdza zo železa musí byť odstránená, železo bude mať striebrolesklú farbu a zinok po očistení je taktiež striebrolesklý. Do skúmavky s číslom 5 žiaci vložia kúsok očisteného zinku, do šiestej skúmavky vložia kúsok železa, do siedmej meď a do ôsmej hliník. Žiaci pridajú kvapkadlom k jednotlivým očisteným vzorkám kovov 10 % roztok kyseliny chlorovodíkovej. Žiaci najskôr vyslovia domnienku o  priebehu chemickej reakcie, následne pokus urobia a svoje pozorovania zapíšu do pripravenej tabuľky.

B) Dlhodobé pôsobenie vodných roztokov na kovy

Učiteľ najmenej týždeň pred plánovaným laboratórnym cvičením pripraví do ôsmych skúmaviek vzorky kovov v rôznom prostredí. Učiteľ všetky kovy poriadne očistí šmirgľovým papierom. Do prvého laboratórneho stojana na skúmavky učiteľ umiestni prvé štyri skúmavky a naplní ich vodou z vodovodu. Do prvej skúmavky vloží zinok, do druhej železo, do tretej meď a do štvrtej hliník. Do druhého laboratórneho stojana na skúmavky učiteľ umiestni ďalšie štyri skúmavky, naplní ich octom a  vloží do nich rovnaké štyri kovy – do piatej skúmavky k octu vloží zinok, do šiestej železo, do siedmej meď a do ôsmej skúmavky hliník.

Vzorky kovov musia byť v roztoku vody a octu ponorené aspoň z dvoch tretín. Skúmavky učiteľ poriadne popíše a uzavrie zmotanou vatou, aby mohol vznikajúci plyn voľne unikať a nechá ich stáť na rovnakom mieste až do laboratórneho cvičenia.

Učiteľ vyzve žiakov, aby na základe vykonávaných pokusov a ich skúseností predpovedali, čo sa stane s kovmi, ktoré boli na týždeň vložené do vody a do octu. Keď žiaci svoje očakávania zapíšu do pracovného listu, ukáže im učiteľ skúmavky s kovmi, ktoré boli vystavené dlhodobému pôsobeniu vody a kyseliny.